„Ak je tu podmienka platiť rubľom, tak, sakra, plaťme v rubľoch.“ Tento nedeľný výrok ministra hospodárstva Richarda Sulíka poriadne rozvíril politické vody. Dištancovali sa od neho jeho koaliční kolegovia, vo veľkom tieto slová šíri aj dezinfo scéna. Pri pohľade na genézu Sulíkových výrokov nemusí ísť len o náhodný lapsus.
Od vojny na Ukrajine Slovensko spolu s ostatnými krajiny EÚ žije v neistote, či Vladimír Putin nezavrie, aj napriek porušeniu obchodných zmlúv, kohútiky s plynom a ropou. Predvojom tohto scenára by mohla byť nová podmienka Kremľa, že všetky platby za plyn musia odberatelia platiť v rubľoch.
Najsilnejšie európske ekonomiky sa voči tomuto jednostrannému rozhodnutiu okamžite postavili na odpor. Podobný názor panuje aj v EÚ a slovenská vláda od počiatku komunikuje, že nepôjde proti prúdu. V tomto kontexte je vyhlásenie Richarda Sulíka v úplnom rozpore s tým, čo sa snaží Slovensko presadzovať.
„Bez plynu nevyrobíte benzín ani naftu. Plyn sa nesmie zastaviť. Ja preto hovorím, že keď je tu jednoducho podmienka platiť rubľom, a pre niektorých to môže byť aj veľmi pragmatická pozícia, tak, sakra, plaťme v rubľoch,“ uviedol predseda SaS v diskusnej relácii O 5 minút 12.
A neskôr to zopakoval ešte raz.
„Ten plyn budeme kupovať. A pokiaľ bude podmienka rubeľ, tak budeme platiť v rubľoch,“ dodal.
Na tieto slová okamžite kriticky reagovala líderka koaličnej strany Za ľudí Veronika Remišová.
„V tomto našiel minister hospodárstva vzácnu zhodu nielen s Pellegrinim, ktorý mu nadšene prikyvoval, ale aj s poslancom Blahom, ktorý na sociálnych sieťach blažene píše, ako minister hospodárstva potopil a vyškolil premiéra aj prezidentku,“ uviedla Remišová na sociálnej sieti.
Chladný nezostal ani predseda vlády Eduard Heger a uistil, že Slovensko bude postupovať jednotne v rámci EÚ.
„Práve na našu žiadosť sa začala koordinácia prístupu EÚ k platbám za dovoz plynu z Ruska. Aj v tejto situácii je jednota kľúčová a trváme na rešpektovaní zmluvných podmienok a platbách v eurách,“ uviedol vo svojom stanovisku Heger.
Analytik na jednej strane vníma zodpovednosť Richarda Sulíka za fungovanie hospodárstva, na druhej strane mal podľa neho viac vážiť slová.
„Osobne považujem slová Richarda Sulíka za komunikačný lapsus. Najmä preto, lebo prišli v deň, kedy sa svet dozvedel o ďalších masakroch ruského vojska na ukrajinskom obyvateľstve. Ďalšia vec je, že takéto vyjadrenia sú veľmi ľahko zneužiteľné ruskou stranou a podkopávajú európsku jednotu,“ uviedol analytik portálu Euractiv Michal Hudec.
O stanovisko sme požiadali aj ministerstvo zahraničných vecí, ktoré, mimochodom, riadi nominant SaS Ivan Korčok.
Práve Korčok razí jednotnú líniu v postupe proti Putinovmu režimu. Aj politológ si preto myslí, že by sa s ním mal Richard Sulík pri takýchto témach radiť.
„Svedčí to skôr o jeho pragmatickom prístupe, ale určite by nič nepokazil, keby sa pri niektorých témach radil so svojím ministrom zahraničných vecí. Pán Korčok má v tomto určite jasno, pozná najlepšie postoje iných členských štátov. Takže by som určite odporúčal, aby Richard Sulík chodil k ministrovi zahraničných vecí na pravidelné konzultácie,“ myslí si politológ Radoslav Štefančík.
O pár hodín neskôr sa predseda SaS snažil svoju komunikáciu zjemniť. Na svojom profile zverejnil status, kde už pracoval so slovíčkom „nevyhnutne“. Vraj len v takomto prípade by sme mali pristať na Putinovu hru.
„Odkedy sa začala vojna, pomáhame Ukrajine zo všetkých síl a budeme pomáhať aj naďalej. Skolabovaním slovenskej a ani európskej ekonomiky by sme im však príliš nepomohli. A to je to moje‚ ‚ak to bude nevyhnutné‘. Nie je to moja ochota vyhovieť vojnovému zločincovi Putinovi,“ uviedol Sulík.
Odborník si však už nemyslí, že mu táto korekcia pomôže.
„Vyslovené už nevezme späť. Mali by sme však brať na zreteľ, že dôležitejšie než Sulíkov postoj je postoj vlády ako celku. Predpokladám, že Sulík nebude postupovať ako individuálny hráč na základe subjektívneho prístupu k Rusku, ale ako zodpovedný zástupca členského štátu EÚ,“ uviedol Štefančík.
Na druhej strane by nemal za svoje slová vyvodiť žiadnu politickú zodpovednosť. „Pán Sulík nešíri putinovskú propagandu, takže k politickej zodpovednosti by som ho zatiaľ nevyzýval,“ dodal Štefančík.
Aj keď teda svoje vyhlásenie predseda SaS neskôr na sociálnej sieti korigoval, nejde o jeho prvý prešľap v súvislosti s Ruskom. Mesiac pred vojnou na Ukrajine mnohých nasrdil výrokom, že Rusi za žiadnych okolností Krym nevrátia. Išiel totiž proti dlhodobému postoju Slovenska.
„Krajiny majú medzi sebou obchodovať. A niektorých našich exportérov to postihlo. Sankcie tak páchajú iba škody a Rusi Krym nevrátia tak či tak. Treba sa dívať dopredu a treba budovať vzťahy,“ povedal Sulík pre denník Pravda.
Okrem kolegov z vlády sa vtedy ozvalo aj ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí, ktoré tieto výroky považovalo za neprijateľné, keďže sme de facto spochybnili územnú celistvosť Ukrajiny.
Pri tejto príležitosti sa ozvala aj bývalá členka SaS Lucia Ďuriš Nicholsonová. Súčasná europoslankyňa dokonca označila Sulíka za rusofila. Okrem jeho vyššie spomenutých výrokov totiž tvrdí, že Sulík mal obrovský problém odsúdiť samotnú anexiu Krymu.
„Anexiu Krymu nedokázal odmietnuť ani v roku 2014, keď Rusi Krym obsadili. Richard Sulík na tom vtedy nevidel nič zlé. To, že SaS napokon ako strana v oficiálnom stanovisku odmietla agresivitu a rozpínavosť Ruska, bola práca ľudí v pozadí (Mihál, Štulajter, ja a ďalší). Richard Sulík sa s tým nikdy nestotožnil,“ uviedla europoslankyňa vo svojom statuse z 25. januára tohto roka.
Nicholsonovej slová (nepriamo) potvrdili pre portál Akutality.sk aj ďalší vtedajší členovia strany. Tým sa napokon podarilo Sulíka presvedčiť, aby ruskú agresiu ako strana odsúdili.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
