Za zlepšením možno podľa Transparency International vidieť predovšetkým zvýšené úsilie polície a prokuratúry pri odhaľovaní a stíhaní korupcie.
Slovensko sa v rebríčku vnímania korupcie zlepšilo a zo 180 hodnotených krajín skončilo na 56. mieste. Výsledná pozícia za rok 2021 je tak o štyri miesta lepšia ako rok predtým.
Slovensko zaznamenalo pozitívny posun aj v dosiahnutom skóre, ktoré sa medziročne zvýšilo zo 49 na 52 bodov zo sto možných. Je tak o jeden bod vyššie než naše doterajšie maximum (čím vyššie skóre, tým menej korupcie). Rebríček zostavuje Transparency International (TI).
Súčasné zlepšenie už možno podľa TI pričítať pôsobeniu aktuálnej vlády a inštitúcií. Vlaňajší pokles šiel ešte do značnej miery na vrub predošlého kabinetu Petra Pellegriniho (Smer, dnes Hlas). Rebríček vnímania korupcie sa totiž vypočítava z výsledkov indexov rôznych inštitúcií, ktoré za rok až dva dozadu reflektujú korupciu z pohľadu podnikateľov, investorov či expertov.
Za zlepšením Slovenska možno vidieť predovšetkým zvýšené úsilie polície a prokuratúry pri odhaľovaní a stíhaní korupcie. „Aj v roku 2021 pokračovalo vyšetrovanie prípadov dlhodobo nedotknuteľných a vplyvných ľudí, ako sú oligarchovia Jozef Brhel a Miroslav Výboh či bývalý minister financií a súčasný guvernér Národnej banky Peter Kažimír. Prvé prípady sa dostali už aj pred súd, zatiaľ neprávoplatne bol pre zneužívanie funkcie a úplatky odsúdený bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik,“ uvádza Transparency International.
Zvýšenú iniciatívu potvrdzujú aj aktuálne štatistiky kriminality za rok 2021, podľa ktorých prokuratúra nikdy nestíhala za korupciu častejšie (vlani to bolo 252 osôb). Dojem čiastočne kazia sporné a nedostatočne odkomunikované rozhodnutia o rušení niektorých stíhaní a obvinení zo strany generálneho prokurátora Maroša Žilinku či spory medzi niektorými zložkami polície i prokuratúry, dodáva TI.
Kde sú rezervy?
Od posledných volieb sa menej často objavovali aj podozrenia z korupcie a prejavy uneseného štátu. Istý progres vidno aj pri zavádzaní protikorupčných opatrení, hoci v tomto ohľade sa vláde zatiaľ podarilo stále dotiahnuť iba zlomok vlastných sľubov. Rozbehnúť sa vlani podarilo napríklad nový Úrad na ochranu oznamovateľov korupcie, ale aj Najvyšší správny súd, pod ktorý prechádza aj agenda súvisiaca s porušovaním práva na informácie či disciplinárne konania, konštatuje IT.
Pri viacerých dôležitých inštitúciách sa podľa nich vláde podarilo uskutočniť otvorené výberové konania, ktoré priniesli kvalitatívny posun od dlhoročných politických trafík. Žiaľ, prístup vlády v tejto oblasti zatiaľ nebol systematický a aj v uplynulom roku sme boli svedkami viacerých straníckych nominácií či nezvládnutých výberových procesov, dodáva organizácia.
Znepokojivo podľa nej pôsobil aj zámer vlády vyčleniť spod verejnej kontroly zákazky až za miliardu eur, ktorému sa aj vďaka vzopätiu tretieho sektora a verejnosti podarilo napokon zabrániť prijatím kompromisu.
Rozpačito sa vlani rozbiehal proces pri dôležitých zmenách od súdnej mapy cez infozákon a trestný zákon, odpolitizovanie voľby riaditeľa RTVS až po vyrovnávanie sa s konfliktami záujmov a nedostatočnými majetkovými priznaniami verejných funkcionárov. V nedohľadne sú stále konkrétne zmeny v legislatíve o preukazovaní pôvodu majetku, hmotnej zodpovednosti verejných funkcionárov či lobingu, dodáva Transparency International.
Najlepšie hodnotenie vlani získali Dánsko, Fínsko a Nový Zéland. Na spodku rebríčka sú Južný Sudán, Sýria a Somálsko.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
