Rozhodol o tom Súdny dvor Európskej únie.
Slovenské súdy v kauze únosu Michala Kováča mladšieho môžu konať. Vyplýva zo rozhodnutia Súdneho dvoru Európskej únie, ktorý vo štvrtok (16. 12.) zverejnil rozhodnutie.
Podľa neho rozhodnutie z 29. júna 2001, ktorým zastavili trestné stíhanie voči dotknutým osobám, bolo prijaté pred posúdením ich trestnoprávnej zodpovednosti, „zásada ne bis in idem (nikoho nemožno potrestať za ten istý skutok dvakrát, pozn. red.) nebráni vydaniu európskeho zatykača voči nim".
Prípad únosu Michala Kováča mladšieho traumatizuje slovenskú spoločnosť už viac ako 25 rokov. Prezidentovho syna vtedy naložili do auta, omráčili elektrošokmi, opili a uniesli do Hainburgu. Vtedajší premiér Vladimír Mečiar na skutok uvalil amnestie a znemožnil tak ich vyšetrenie.
Mečiarove amnestie sa parlamentu podarilo zrušiť v apríli 2017, kedy o nich rozhodol ústavný súd. Národnú radu vtedy zastupoval advokát Peter Kubina, ako aj vtedajší poslanec a ústavný právnik Peter Kresák.
„Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ som očakával. Som rád, že po tomto verdikte budú môcť slovenské súdy môcť konať v kauze, ktorá roky traumatizuje spoločnosť,“ reagoval pre tvnoviny.sk.
Údajní páchatelia únosu prezidentovho syna sa pred súd stále nepostavili. Okresný súd Bratislava III. sa s tzv. prejudiciálnymi otázkami totiž obrátil na Súdny dvor EÚ, ktorý sa prípadom zaoberal až teraz.
Odôvodnenie rozhodnutia Súdnym dvorom EÚ
Vo svojom rozsudku Súdny dvor najprv uviedol, že "na spor vo veci samej sa vzťahuje právo Únie, keďže na konanie o vydaní európskeho zatykača, ktoré má vnútroštátny súd v úmysle začať, sa môže uplatniť rámcové rozhodnutie o európskom zatykači", a teda aj ustanovenia Charty základných práv Európskej únie týkajúce sa zásady "ne bis in idem", ktorú toto rámcové rozhodnutie osobitne vykonáva.
Súdny dvor ďalej pripomenul, že na spomínanú zásadu sa možno odvolávať "len vtedy, ak došlo k preskúmaniu trestnoprávnej zodpovednosti dotknutej osoby a bolo voči nej vydané rozhodnutie".
Len takýto výklad je totiž podľa súdu v súlade s "legitímnym cieľom", ktorým je zabrániť beztrestnosti osôb, ktoré spáchali trestný čin.
V tejto súvislosti Súdny dvor podotkol, že rozhodnutie z 29. júna 2001, ktorým došlo k zastaveniu trestného stíhania voči dotknutým osobám, má podľa vnútroštátneho práva účinky oslobodzujúceho rozsudku.
Spor sa dostal do Luxemburgu – sídla Súdneho dvora EÚ – po tom, ako Okresný súd Bratislava III oznámil, že na jedného z obžalovaných zvažuje vydanie európskeho zatykača. Slovenský súd chcel vedieť, či je vydanie zatykača i zrušenie amnestie v súlade s právom Európskej únie. Slovenský súd svoje pochybnosti založil najmä na zásade "ne bis in idem", keďže trestné konanie voči danej osobe už bolo právoplatne zastavené.
"Ne bis in idem" znamená doslovne "nie dvakrát o tom istom". Ide o latinské vyjadrenie právneho princípu, podľa ktorého nikoho nemožno potrestať za ten istý skutok dvakrát, či už za trestný čin alebo za priestupok.
Takto uniesli prezidentovo syna
Dve autá 31. augusta 1995 zablokovali auto Michala Kováča ml. neďaleko Svätého Jura. Z áut vystúpila skupina mužov, ktorá vyzvala prezidentovho syna, aby si presadol do ich auta. Ten to odmietol, tak mu nasadili putá a po ďalších násilných činoch voči jeho osobe ho previezli do Rakúska. Nechali ho pred policajnou stanicou v Hainburgu v zamknutom kufri Mercedesu.
Hainburskú políciu následne anonymný telefonát upozornil, že pred ich budovou je zaparkované auto so slovenskou poznávacou značkou, v ktorom je hľadaný Michal Kováč ml. Na základe medzinárodného zatykača, ktorý na Kováča ml. vydal v novembri 1994 Interpol v súvislosti s kauzou Technopol, ho rakúska polícia po pobyte v nemocnici zatkla a previezla do Viedne.
Žiadosť prezidenta Michala Kováča, aby vláda požiadala o vydanie jeho syna z Rakúska, ostala bez pozitívnej odozvy. Mečiar ako premiér sa vyjadril, že Slovensko nevie predložiť relevantné dôkazy o únose a teda niet právneho dôvodu na požiadanie o vydanie Michala Kováča ml.
Vyšetrovateľ prípadu Jaroslav Šimunič požiadal v súvislosti s únosom vtedajšieho šéfa SIS Ivana Lexu, aby niektorých príslušníkov SIS zbavil mlčanlivosti. Ten to odmietol a vzápätí Šimuniča ministerstvo vnútra odvolalo z vyšetrovania prípadu.
Pred novým vyšetrovateľom Petrom Vačokom v septembri 1995 vypovedal Oskar Fegyveres, že sa ako príslušník SIS podieľal na únose Kováča ml. Aj napriek dôkazom, ktoré SIS spájali s únosom, bol aj Vačok z vyšetrovania prípadu odvolaný.
Fegyveres sa z obavy o život ukrýval v zahraničí. Spojku v komunikácii so Slovenskom mu robil Róbert Remiáš. Ten 29. apríla 1996 zahynul potom, ako pod jeho autom vybuchol nástražný systém.
V
decembri 1995 obvinil prokurátor mestskej prokuratúry v Bratislave
Michala Kováča ml. z napomáhania trestnému činu podvodu v súvislosti s
prípadom Technopol. Na Slovensko sa prezidentov syn vrátil vo februári
1996. Vyšetrovanie jeho únosu, ktorý Mečiar označil za "samoúnos", sa
vtedy pre nedostatok dôkazov pozastavilo.
Pri ceste Kováča ml. do Nemecka, kde chcel vypovedať v kauze Technopol, mu na hraničnom priechode do Rakúska odobrali cestovný pas. Prezident Michal Kováč napokon udelil v decembri 1997 svojmu synovi milosť.
Pozrite si reportáž, ktorú sme odvysielali v Televíznych novinách.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
