Jeho dvorný extextár tvrdí, že mal pop inteligenciu a riadil sa heslom menej je viac.
Hudobný svet zasiahla v stredu (10. 11.) smutná správa. Vo veku 69 rokov zomrel spevák Miroslav Žbirka. Bol povestný svojím anglickým humorom, ochotne odpovedal na otázky novinárov a nikdy neodmietol žiadneho fanúšika so svojimi prosbami.
Hudbe sa venoval celý život - od tínedžerských čias až do predčasného skonu. Sám si skladal pesničky, písal aj texty. Keď sa začínal hudbe venovať ešte ako amatér, stretol budúceho textára Kamila Peteraja.
Ten pre neho napísal niekoľko desiatok piesní, niektoré zabodovali aj v zahraničí. Práca ich spojila natoľko, že až do Mekyho odchodu do hudobného neba ostali priateľmi.
Kde vás zastihla smutná správa?
Zavolala mi známa, či je to pravda. Nechcel som tomu uveriť, pretože takéto poplašné správy tu už raz boli. Žiaľ, potom to potvrdili z jeho kruhov.
Ako budete na Mekyho spomínať?
Poznal som ho, keď mal 15 alebo 16 rokov, spieval vo vtedajšom V klube a vytŕčal z davu. Celý život zostal Bratislavčanom. Bol to chalan, ktorý sa po meste často pohyboval a nosil platne. Bol veľký vyznávač anglického popu. Inteligentný, nielen ako človek, ale aj ako autor. Mal to, čo má veľmi málo ľudí v populárnej hudbe, tzv. pop inteligenciu. Pochopil čo pop je a čo so sebou prináša. Vedel, že nestačí byť populárny iba s jedným vystreleným hitom, ale je to beh na dlhé trate.
Bol fantastický melodik. Otextoval som toho dosť a viem rozoznať melódie, ktoré majú v sebe nejaký obsah. Je kopa melódií, ktoré sú vo vnútri prázdne. Keď píšem nejaký text, nielen melódiu, ale aj speváka si rozoberiem na drobné. U Mekyho to hralo úžasne dokopy.
Ste autorom desiatok textov k jeho pesničkám. Ako sa vám pre neho písalo?
Bolo to veľmi spontánne, na ničom sme sa nemuseli dohovárať. Naozaj sme mali medzi sebou fantastickú chémiu a aj spoločnú filozofiu, o ktorej málokto vie. Nezávisle od seba sme tvrdili, že vrcholom v pope je pieseň. Až potom je spevák, textár či aranžér. Robili sme všetko v záujme toho, aby pesnička mala nejaký úspech. Meky mal takú krásnu hlášku - Hit nezastavíš. V obrovskom množstve pesničiek v éteri sa jedna vynorí a zasvieti.
Máte na svojom konte veľa jeho hitov. Je niektorý pre vás srdcovka?
Musím sa priznať, že ku všetkým mám pekný vzťah. K hitom rád hovorím jednu príhodu. Keď odišli na zájazd vo Vietnamu, Miro mi nechal bielu magnetofónovú kazetu s melódiami. Bolo tam dvanásť vecí a začal som ich textovať. A posledná bola pieseň V slepých uličkách, pre ktorú chcel urobiť refrén až po návrate. Otextoval som ju a povedal mu: Už žiadny refrén, nepobabrime ju. Pesnička, tak ako je, je vynikajúca.
Meky mal ešte ďalšiu charakteristickú vec. Tvrdil, že menej je viac a pesničky by nemali byť, ako povedia Česi, „přeplácané“. Mal úžasný humor a zachraňoval prvé koncerty Modusu, pretože v tom čase slovenská populárna hudba nemala veľkú váhu u poslucháčov. Publikum dokázal hláškami zabaviť a v tom bol jedinečný.
Kedy ste s ním hovorili naposledy a vedeli ste, že má zdravotné problémy?
Je to vyše mesiaca. Vtedy to nevyzeralo, že to bude fatálne. Nie som zvedavec, nevypytoval som sa a prijal som to, čo mi povedal. Hovoril, že má nejaké problémy a ďalej som to neskúmal. Sú to diskrétne veci. Skôr sa mi zdalo, že je prepracovaný. Mal toho veľa a či teda nie je pod tlakom. Nezdalo sa, že sa môže niečo stať. To teda vôbec nie. Potom som už hovoril iba s Katkou, ale bral som to tak, že ho trošku chránila. Po nociach sme spolu telefonovali aj dve-tri hodiny, ale toto by som nebol tušil. Veľmi silno to na mňa doľahlo.
Čo odchádza s Mekym Žbirkom?
Z môjho života veľký kus. Veľmi veľa krásnych a inšpiratívnych chvíľ, ktoré sme strávili spolu. Mali sme šťastie a to je tá spomínaná chémia, na čo sme siahli, to sa vydarilo. To nie je v pope bežná vec. Skôr je to tak, že vám mnoho vecí nevyjde alebo si myslíte, že vyjdú. Keby som dal všetky veci, ktoré som s ním robil, za sebou, nie je prakticky nič, čo nevyšlo. Meky bol veľký komunikátor, a to nielen na pódiu. Vedel si veľmi dobre ustrážiť nahrávanie i muzikantov. Navodil takú atmosféru, že všetci pracovali v prospech pesničky.
Keby bola možnosť, čo by ste mu odkázali do neba?
Mal som ideu k jeho budúcoročným narodeninám a začali sme už o nej hovoriť. Mala to byť pesnička k jeho 70-ke, ale, žiaľ, toto nám nevyšlo. Už som mal aj náčrty textov a bola by to životná výpoveď. Chcem mu odkázať – Je žiaľ, že nám to nevyšlo.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo