Deti sa učia a formujú cez rodičov, aj v otázkach smrti.
Nadchádzajúci dušičkový víkend je úzko spätý so smrťou. Aj keď je náročné priznať si to, smrť je súčasťou života a je dôležité rozprávať sa o nej. Občas s tým však majú problémy aj dospelí, nie to ešte deti. O tom, ako sa rozprávať s deťmi o smrti a či vôbec, sme sa v Teleráne rozprávali s klinickou psychologičkou Zuzanou Krištínovou.
Či hovoriť o smrti
„S deťmi je nutné rozprávať sa o smrti, je súčasťou života,“ povedala hneď v úvode odborníčka. Dôležité však je uvedomiť si, akú váhu má smrť v živote rodiny a ako ju vnímate vy, rodičia. Deti sú totiž zvedavé, budú mať mnohé otázky a vy by ste mali byť schopní a otvorení reagovať na ne otvorene a priamo.
Dôležité je uvedomiť si, že deti sa učia a formujú cez rodičov. Ak vy nie ste schopní o nej hovoriť, bojíte sa jej, vyhýbate sa spomienkam na zosnulých, tak dieťa si tieto pocity od vás „prevezme“. Pred rozhovorom s dieťaťom sa preto sami najskôr vysporiadajte s touto témou.
Prečítajte si aj: Tekvicové dekorácie. Zabavte sa pri vyrezávaní, maľovaní či háčkovaní tekvíc
Ako hovoriť o smrti a čomu sa vyhnúť
Už sme načrtli, že je dôležité rozprávať sa s dieťaťom otvorene, priamo. Neukážte mu strach, ale naopak. Ukazujme mu fotografie, videá, hovorte príbehy a spomínajte na blízkych, ktorí už nie sú nažive. Samozrejme všetko prispôsobte vekovej a emočnej úrovni dieťaťa.
Záleží totiž na tom, či má dieťa tri, šesť alebo desať rokov. Trojročné pochopí smrť skôr cez rozprávky a hry. V nich vidia zrod života, ale aj zánik. Šesťročné už aj na príklade smrti zvierat a hovorení o blízkych. Deti sa v podstate učia chápať cez zážitky, hru, príbeh aj spomienky.
Pozor si však dajte na obrazné pomenovania smrti, ako zaspal, odišiel, ochorel či odpočíva. „Malé deti ešte nevedia rozlíšiť medzi ľahkým ochorením a smrteľnou chorobou. Taktiež medzi zaspatím (smrťou) a tým, že babka oddychuje a zaspala. Vyvoláva to u nich len zbytočné stresy a strachy,“ upozorňuje Krištínová. Preto im treba vysvetliť, že všetci sme občas chorí, ale len vážne ochorenie zapríčiní smrť.
Pred návštevou cintorína
Ako sme spomínali, dieťa vníma všetko cez rodičov. Ak ho od mala brávate so sebou na cintorín, tak to vníma automaticky ako samozrejmosť. Je to preň prirodzené a v prípade, že ste mu o mŕtvych hovorili, pokojne mu pripomeňte pri hrobe príbeh s danou blízkou osobou.
Ako sme už načrtli, odporúčame pred sviatkami a návštevou cintorína pozrieť si doma fotoalbumy s fotografiami mŕtvych, pozrieť si nahraté video, rozprávať príbehy, spomínať a predovšetkým si pripomínať všetko hodnotné a krásne, čo mŕtvi príbuzní pre rodinu urobili. Takýmto spôsobom sa dieťa jednak zoznamuje so svojím rodokmeňom, učí sa úcte k starším a zároveň si aj pripomína životy tých, ktorí síce reálne nie sú súčasťou rodiny, ale duchovne sú s nimi stále spojení.
Ako reagovať na detské slzy a omnoho viac o tejto téme sa dozviete z nasledujúceho rozhovoru.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
