Náladu zhoršila aj informácia o údajnom znižovaní platieb za poistencov štátu.
Navrhovaným rozpočtom, ktorý predkladá rezort financií pre zdravotníctvo, si vraj koledujeme o kolaps. Zdravotnícke organizácie žiadajú navýšiť rozpočet o viac ako miliardu. Kolaps v zdravotníctve vraj urýchli aj údajné znižovanie platieb za poistencov štátu.
Výdavky na zdravotníctvo sa majú podľa návrhu budúcoročného rozpočtu dostať na úroveň približne 6,4 miliardy eur. Organizácie, ktoré zastupujú nemocnice, ambulancie, polikliniky a lekárov tvrdia, že peniaze stačiť nebudú.
„Úvodné čísla hovoria, že 411 miliónov prichádza do rozpočtu na rozdiel od minulého roku, ale s navrhovanou úsporou 484 miliónov, takže ten nepomer je jednoznačne jasný,“ hovorí Marián Šóth, šéf Asociácie súkromných lekárov.
„Keby som začal jednoduchú diskusiu, ako chcete ušetriť napríklad na nemocniciach alebo ambulantnom sektore, keď už teraz je tam deficit? Deficit sa šetrením ešte zvýši,“ tvrdí šéf Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko.
Prezident Asociácie polikliník a zdravotníckych zariadení Štefan Zelník uviedol, že rozpočet by mal minimálne alokovať s mierou inflácie. „Keď vidíme, že idú hore komodity, energie, špeciálny zdravotný materiál, malo by sa s tým kalkulovať,“ dodal.
Organizácie pripomínajú, že chýbajúce peniaze nútia zdravotníkov odchádzať za prácou do susedných krajín, ale i zo zdravotníctva. Mnohé ambulancie vraj fungujú v krízovom režime, sú preťažené a v najhorších prípadoch zanikajú. Vyšetrenia pacientov sa vraj predlžujú.
„V našej ambulancii týždenne odmietneme niekoľko desiatok pacientov, ktorých poskytovateľov ukončil svoju prax alebo odišiel do dôchodku. O tých pacientov sa nemá kto postarať,“ približuje Jaroslava Orosová zo Zväzu ambulantných poskytovateľov.
Vrásky robí i znižovanie platieb za poistencov
Nálady zhoršila aj informácia o údajnom znižovaní platieb za poistencov štátu ku koncu roku o 230 miliónov eur.
Rezort financií pred časom uviedol, že vlani, keď sa očakával historický výpadok odvodov, štát zaplatil skoro o 300 miliónov eur viac. Výpadok v takom rozsahu však vraj nebol a peniaze si teraz berú späť.Podľa hovorkyne ministerstva financií Michaely Lovásovej zároveň v súvislosti s prichádzajúcou treťou vlnou očakávame odklad poskytnutia zdravotnej starostlivosti vo finančnom vyjadrení približne 200 miliónov eur z konca tohto roka na začiatok ďalšieho.
Peniaze tak vraj nikomu nevezmú, iba ich presunú na obdobie, keď budú potrebné.
„Ak sa preukáže, že tretia vlna nespôsobuje taký masívny odsun zdravotnej starostlivosti, v súlade so zákonom priebežne dofinancujeme všetku poskytnutú zdravotnú starostlivosť,“ dodáva Lovásová.
Financovanie zdravotníctva by malo byť podľa analytika INEKO Dušana Zachara stabilné, predvídateľné, aby si jednotlivé subjekty vedeli naplánovať svoje plány. „Určite nie je optimálne, aby sa dofinancovali na konci roka alebo sa to zmrazovalo, neprispieva to k stabilite, ale rozumiem, že toto je neštandardný čas, čas pandémie, a nikto nevie, ako sa budú vyvíjať daňové príjmy, výdavky a je v tom veľká neistota,“ hovorí.
Rezort zdravotníctva nechce komentovať detaily. „Naším cieľom je dostať do systému toľko peňazí, koľko reálne potrebuje. Aby boli pokryté výdavky a zdravotnú starostlivosť aj na adekvátne podmienky pre prácu zdravotníkov,“ uviedla hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová.
Podľa oboch rezortoch ide zatiaľ o návrh rozpočtu a o jeho finálnej podobe sa ešte bude rokovať. Podľa našich informácií sa tak deje v týchto chvíľach. Minister zdravotníctva o ňom rokuje s ministrom financií.
Téme sa venovala Zuzana Holienčíková.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
