Napríklad v roku 1990 malo jablko 1 000 gramov vitamínu C, o desať rokov to bolo iba 500.
Naše potraviny neobsahujú dostatok vitamínov. Výrobcovia ich preto dopĺňajú umelo. Najnovšie pečú chlieb s pridaním vitamínu D. So znižujúcou sa kvalitou ovzdušia, vody a pôdy sa znižuje aj počet vitamínov v potravinách.
Ako vysvetlila výživová poradkyňa Veronika Hanáková, napr. v roku 1990 malo jablko 1 000 gramov vitamínu C, o desať rokov to bolo iba 500. Preto sa do potravín vitamíny, minerály či vláknina dodávajú umelo.
Najčastejšie sú to mliečne výrobky alebo tie, ktoré pôvodne obsahovali napr. vitamín C, vápnik alebo minerály. „Žiaľ, práve tým spracovaním ich už neobsahujú. Sú to syry, rôzne detské výrobky, výživy, dojčenecké výrobky, mlieka, rôzne minerálne vody a džúsy obohatené o vitamín C,“ tvrdí Hanáková.
Klasickou prímesou do našich potravín je jód, ktorý sa pridáva do soli. Slovensko spracováva dovážanú soľ s nízkym obsahom jódu, a preto spracovatelia dodávajú jodid draselný do tej kuchynskej.
Dôvodom je, že organizmus potrebuje jód a soľ je tým najprirodzenejším zdrojom. „Soľ je už dlhodobo jodidovaná práve z dôvodu prevencie výskytu porúch metabolizmu,“ vysvetlil Jozef Bíreš zo Štátnej veterinárnej a potravinovej spravy.
Na pultoch potravín sa teraz objavuje ďalší produkt. V niektorých pekárňach pečú chlieb a pečivo, do ktorých primiešavajú vitamín D. Na sto gramov pečiva pridajú 1,38 mikrogramov tohto vitamínu, čo je 27 percent odporúčanej dennej dávky.
Obohatené potraviny síce obsahujú zdraviu prospešné látky, no podľa výživových špecialistov ide o malé množstvá a nie je to dostatočné pokrytie celkovej dennej odporúčanej dávky.
Hanáková preto radí, že najlepší je prirodzený zdroj vitamínov a minerálnych látok. „Obohacovanie potravín vitamínmi a minerálnymi látkami, príp. ostatnými biologickými látkami, je otázka súťaženia na trhu a je na rozhodnutí spotrebiteľa, pre aký druh potraviny sa rozhodne,“ dodala.
Téme sa venovala Monika Grznárová.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
