Pápež František zrejme nepríde s politickým posolstvom. Svojou návštevou chce ukázať, že nikoho nevylučuje.
Saleziáni prišli na Luník IX v roku 2008 a odvtedy poskytujú miestnym duchovnú aj sociálnu pomoc. Väčšinu veriacich v kostoloch tvoria deti, ktorým poskytujú aj telecvičňu a priestor na hry. Dospelí majú k dispozícii práčovňu a vydávajú im aj plynové bomby.
Saleziánsky kňaz Marián Peciar hovorí, že najviac môžeme pomôcť chudobným ľuďom tým, že prídeme medzi nich. V kostoloch sa často vytvoria kamarátstva, ktoré prerastú do dobrovoľníckej činnosti. Miestni žijú posledné dni návštevou pápeža Františka a niektorí ho dokonca chcú pozvať na obed či na pivo.
„Ježiš sám hovorí, že chudobných tu budeme mať vždy. Pápež František nechce priniesť nové zriadenie ani štátny systém, v ktorom by si boli všetci rovní, ale zároveň hovorí, aby sme neostávali ľahostajní, len preto, že nám je dobre," pripomína kňaz Marián Peciar.
Čo pre vás znamená návšteva pápeža Františka a stretnutie s ním?
Pre veriaceho človeka je stretnúť naživo Svätého Otca obrovská radosť. Je to ako, keď sa stretnete s obľúbeným spevákom či hercom, ale tu je toho omnoho viac. Svätý Otec je pre nás sprítomnením Ježiša Krista na zemi a návšteva Františka je dobre načasovaná. Svoju vieru dokáže žiť a prejavy jeho viery sú aktuálne pre 21. storočie. Je to pre mňa stretnutie s inšpiratívnym človekom.
Môže jeho návšteva priniesť niečo aj neveriacim ľuďom a celej spoločnosti?
Vraví sa, že novinári vykresľujú Františka ako liberálnejšieho pápeža. Podľa mňa to nezodpovedá tomu, čo pápež František stelesňuje. Ak by sme sa pozreli podrobnejšie na jeho gestá, myšlienky a slová a nevyberali si len podľa tém, čo sa nám páčia, zistili by sme, že pápež František je veľmi ľudský a to nie je tautológia, ale je to človek, ktorý stareckým prístupom a s nadhľadom dokáže osloviť mnohých ľudí. Sú známe historky aj z talianskeho prostredia, že sprevádzal aj neveriacich novinárov. Nie je to o zbožnosti a náboženských prejavoch, ale o hlbokej ľudskosti, ktorú cítiť z pápeža Františka.
Čo pre vás stelesňuje pápež František?
Ako pre kňaza je pre mňa príkladom pastiera. Služba, ktorú vykonávame, sa odráža v obraze, že Ježiš je pastierom. František často hovorí kňazom, že pastier musí byť obklopenými svojimi ovečkami. Paradoxne vo svetskom jazyku byť ovcou znamená byť v tupom bezhlavom stáde a byť poslušným. František tým však myslí, že pastier sa o ovce stará. Každú jednu pozná po mene. Takto to hovorí Biblia. Pápež František inšpiruje aj mňa ako kňaza, aby som s dobrotou, láskavosťou a vľúdnosťou pristupoval nielen k veriacim spolupracovníkom, ktorí nám pomáhajú a ktorí sú súčasťou úspešných projektov, ale aj k tým, ktorí nemajú až také efektívne výkony a ktorí neodpovedajú na všetky ponuky, ktoré im dávame.
Prečo sa rozhodol navštíviť práve Luník IX?
Ja by som rozšíril tento pohľad. Františkova návšteva na Slovensku nie je len o Luníku IX. Stretol sa aj so sestrami Matky Terezy v Petržalke a s ľuďmi, o ktorých sa starajú. Stretol sa so židovskou obcou, ktorá nie je symbolom materiálnej chudoby. Ide skôr o gesto, že je otvorený dialógu s hocijakou menšinou alebo skupinami, ktoré sú na okraji. To, že chce vidieť aj Luník IX, je veľká česť pre obyvateľov aj pre nás, ktorí s nimi pracujeme. Je to veľký záväzok, pretože Luník IX je mediálne najviac na očiach. Je to pápežova osobná žiadosť nerobiť duchovnú turistiku a nenavštíviť len pútnické miesta, ale je to predovšetkým o tom, že chce svoju citlivosť priniesť aj nám.
Je možné, že chce poukázať na problematiku chudoby a segregácie a vyzvať autority štátu, aby sa týmto témam venovali?
Nevidím do hlavy pápeža Františka, takže si musíme počkať, kým sem príde a povie, čo chce adresovať rómskej komunite. Pápež František sa chce stretnúť s rómskou komunitou a tak je to aj v oficiálnom programe. Súčasťou programu nebudú žiadni profesionáli, len obyčajní ľudia a občania sídliska, deti a dospelí, ktorí sú aktívnou súčasťou komunity a pastoračných centier na východnom Slovensku. Neviem, či chce odovzdať posolstvo politikom. Nemyslím si, že na Luníku odznejú politické posolstvá. Na to má iné príležitosti. S niektorými politikmi sa už stretol a niektorí ho budú sprevádzať cestou na východ Slovenska. Je paradoxné, že so slovenskými biskupmi bude mať až dve stretnutia. Jedno mal v Bratislave a druhé v stredu v Šaštíne. Určite im niečo chce pripomenúť či zdôrazniť.
Politické posolstvo síce nemusí odznieť, ale nie je gestom už len to, že príde na Luník IX?
Áno, ale ja to čítam tak, že je to gesto ľudskosti a túžba stretnúť sa s každým človekom, aby nikoho nevylúčil zo svojej pozornosti. Dôsledok pápežovej návštevy je aj to, že sa opravili chodníky, poupratovali ulice a vymaľovali bytovky. Je to akcia, aká tu nikdy nebola. Toľko vojakov, policajtov a účinkujúcich tu nikdy nebolo a žiadna politická kampaň nikdy nebude mať takýto rozmer. Pápežovi o to nejde. Jemu nejde o to, či je tam vyasfaltovaná cesta. Aj primátor Košíc povedal, že to bolo v pláne už dlhšie, ale návšteva pápeža to len urýchlila. Cieľom je stretnúť sa s týmito ľuďmi. Mohol ísť na veľa iných miest, ale vedel, že obyvatelia Luníka IX by za ním neprišli. Preto prichádza on k nim.
Čo to znamená pre miestnych? Žijú návštevou pápeža?
Pred niekoľkými dňami pribudol pred kostolom banner s pápežovou fotkou, ako žehná a pod tým je v rómčine nápis „Pápež je tu s nami, pretože nás má rád." Miestni tu majú tzv. kolečká. Chodia okolo kostola, miestnej samosprávy a škôlky. To je pre nich jediná zábava. Každý si všimol ten nápis, tešia sa, deti sa neustále vypytujú, kedy príde pápež. Mnohí sa pýtajú, či ho k sebe môžu pozvať na obed, chlapi ho chcú pozvať na pivo. Sú to úsmevné historky, ale posledné dni tým žijú viac a prežívajú to aj bežní obyvatelia.
Pápež František sa v Bratislave stretol s predstaviteľmi cirkví a povedal im, aby sa venovali chudobným, pretože v chudobných je prítomný Ježiš. Čo to znamená?
Božia prítomnosť je všade, ale Ježiš sám hovorí, že chudobných tu budeme mať vždy. Nechce priniesť nové zriadenie ani štátny systém, v ktorom by si boli všetci rovní, ale zároveň hovorí, aby sme neostávali ľahostajní, len preto, že nám je dobre. V jednej z poslednej encyklík, ktorú napísal, vraví, že nemôžeme sláviť a oslavovať Krista v liturgickej hojnosti, ak Kristus je prítomný v človeku, ktorý trpí. V Ježišovi Kristovi vidíme rovnováhu. Žije aj v hlbokej intímnej chvíli v modlitbe s Otcom. Na rozlúčke so svojimi učeníkmi im ponúka chlieb a víno v kontexte židovskej večere. Zároveň máme nespočetné množstvo príkladov, keď sa Ježiš skláňa k chorému, chudobnému, vylúčenému či k cudzincovi. Pre Židov to bol paradox, že prišiel k vyvolenému národu a stará sa o cudzincov. Ježiš to robí a prekračuje vychodené chodníčky, aby dal pocítiť, že každý človek je vyvoleným božím dieťaťom.
Prví Saleziáni prišli na Luník IX v roku 2008. V čom spočíva vaša misia?
V roku 2008 prišli na Luník IX bývať prví dvaja spolubratia - otec Peter Bešenyei a otec Peter Žatkuľák. Naši spolubratia sú jediní občania majority, ktorí prišli bývať na Luník IX dobrovoľne a zostali tu. Väčšinou je tendencia ľudí odchádzať z Luníka a odsťahovať sa do lepšieho. Práve toto je naše poslanie. Máme tu pastoračný dom, saleziánsky kostol a pastoračné centrum, kde je telocvičňa a priestor na stretnutia s mladými. Tento areál by som nazval ostrov nádeje sídliska. Brány sú vždy obklopené množstvom detí. Majú tu dobrú skúsenosť. Ponúkame im život viery v kostole, ale aj voľnočasové aktivity, táborové programy cez leto a je tu aj sociálna činnosť. Prevádzkujeme práčovňu a tiež možnosť zameniť si plynové bomby, pretože bytová správa vypla túto službu a každý si to rieši individuálne.
Ako vyzerá vaša práca s Rómami?
V prvom rade im ponúkame duchovné služby, pretože oni by inak do kostola nešli. Najbližší kostol majú v Myslave, ale tam by pre kostol necestovali. Rómovia sú veriaci a majú pokrstené deti, ale vieru potom nerozvíjajú. Keď sa im priblížime, je pre nich jednoduchšie pestovať duchovnú činnosť. U nás u Saleziánov pestujeme vieru na báze priateľstva a dôvery. Vieme sa zblížiť s deťmi a ich rodičmi. Vytvorili sme spoločenstvo a deti sa tu stretávajú a môžu si aj zahrať na hudobný nástroj či hrať rôzne hry. Pomáhame im aj s úradnými záležitosťami, máme svojich sociálnych pracovníkov. Sme tu pre nich a dávame im to pocítiť.
Aké je to pre človeka z majority prísť do vylúčenej komunity a žiť tam? Dá sa na to zvyknúť?
Je to náročné aj psychicky, ale, samozrejme, najprv si musíte zvyknúť na tie bežné veci ako smrad, keďže ani kanalizácia tu nefunguje úplne stopercentne. Sú to prirodzené veci, ktoré človeku môžu prekážať. Minule tu bola jedna dobrovoľníčka, ktorá predtým pracovala v Angole a povedala, že je tam vzduch, ako bol v Angole v slumoch. Naši bratia aj dobrovoľníci majú motiváciu deliť sa o náš život s nimi, aby neboli vylúčení. Prostredie sa „zmäkčuje" už len tým, že sa s tými ľuďmi zoznámite a navštívite ich. Otec Peter zvykne hovorievať, že ľudia sa ho pýtajú, ako môžu pomôcť. Myslia si, že najviac pomôžu materiálnymi vecami. On odpovedá, aby prišli v nedeľu do kostola na Luník IX. Toto je pre tých ľudí konkrétny znak, že nie sú vylúčení a v bezpečnom prostredí kostola je možnosť, aby sa zrodilo priateľstvo. Ľudia sa môžu navzájom zoznámiť. Prvý kontakt z kostola často prerastá do dobrovoľníctva.
Na vašej stránke píšete: „Skôr ako by sme sa pokúšali ich meniť, vážme si ich, naučme sa ich prijímať takých, akí sú, a pokúsme sa mať ich radi." Je to tak, že majorita očakáva, že Rómovia sa musia zmeniť a len tak sa dokážu začleniť?
Musíme to vybalansovať. Samozrejme, že nemôžeme súhlasiť s kradnutím, alebo že niekto nepracuje. Ten výrok neznamená, že v dobrote a zhovievavosti sa im všetko prepečie a necháme ich, nech prežijú od jednej dávky k druhej. Cieľ je, že ich nesmieme odsúdiť za to, akí sú. Nikto nevie ovplyvniť, kde sa narodí. Tak isto to nemali možnosť ovplyvniť Rómovia. Najparadoxnejšie je to, že pravidelne tí najlepší z Luníka odchádzajú. Človek sa im venuje, dáva im zážitky, berieme ich na výlety, robíme im školenia a nakoniec dozrievajú do štádia, že nechcú, aby ich deti vyrastali na Luníku IX a sťahujú sa do iných štvrtí Košíc, alebo idú do zahraničia, zvyčajne do Belgicka a Anglicka. Ľudsky je to ťažké, keď ľudia, s ktorými niekoľko rokov žijete a stanú sa vašimi priateľmi, prijímajú riešenie, odchádzajú a my začíname s ďalšími ľuďmi odznova. Je to ako s rodičmi, ktorí vychovajú deti a potom ich púšťajú do sveta, nech si žijú svojím životom. Tu je to v zrýchlenom móde a niekoľkokrát za život.
Takže ľudsky vám chýbajú, ale pripúšťate, že je správne, že sa postavili na nohy a odchádzajú za lepším.
Áno, je to jediná cesta. Sú tu aj dôchodcovia, ktorí celý život prežili na Luníku IX. Máme tu aj babičku, ktorá sa síce odsťahovala, ale každú nedeľu sem chodí do kostola. Celý život prežila na Luníku, ale starobu už chce prežiť v pokojnom prostredí. Každopádne, keď sa niekomu podarí vymaniť z chudoby, považujeme to za úspech aj našej práce. Dozrejú do takého štádia, že spravia krok a vyjdú z geta a sú pripravení na integráciu.
Pandémia zasiahla aj do duchovného života ľudí. Kostoly boli dlho zatvorené, mnohí si zvykli sledovať omše online alebo v televízii. Myslíte, že sú veriaci, ktorí sa už nevrátia do kostolov a vieru budú prežívať len za dverami svojho bytu?
Pandémia zasiahla pastoráciu aj na Luníku IX. Nemohli sme sa osobne stretávať, ale mám pocit, že Luník je špecifický. Hustota obyvateľstva je tu veľká a 60 až 70 percent návštevníkov chrámu sú deti. Keď je možnosť sa znova stretávať, tak to využívajú a život sa pomaly vracia do normálu.
Uvedomujú si deti, že tu je pandémia?
Áno. Podmienka pre vstup do kostola je, aby mali oblečené tričko a rúško. Niekedy prídu päť minút pred omšou a chcú ísť dovnútra, ale bez rúška ich nepustíme, tak rýchlo utekajú domov. Či je špinavé, už neriešime, ale v chráme sú celý čas v rúškach.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
