Po náleze musel špeciál poslať na Najvyšší súd spis.
Začiatok procesu s bývalým špeciálnym prokurátorom môže byť ohrozený. Po náleze ústavného súdu musel špeciál poslať na Najvyšší súd spis.
Bez neho nemôžu začať pojednávanie. Dôvodom je podľa ústavného súdu pochybnosť o nestrannosti jedného zo sudcov, ktorý rozhodoval o väzbe pre Dušana Kováčika.
Viac v reportáži Michala Hečka.
Stanovisko Juraja Klimenta v danej veci ponúkame v plnom rozsahu:
1.: Je to rozhodnutie ÚS SR a ako sudca NS SR ho budem rešpektovať.
Na druhej strane, s obavami sledujem trend, keď ÚS SR rozhoduje hlavne na základe (častokrát účelovo predostretých) argumentov sťažovateľov a vyjadrení odporcu a nepovažuje za potrebné sa oboznámiť s celým spisovým materiálom. Aj to bol zrejme dôvod, prečo si ÚS SR (podobne ako v minulosti) osvojil tvrdenia, ktoré sa nezakladajú na pravde.
Moje "pochvalné" vyjadrenia z 22. októbra 2020 sa netýkali prokurátora JUDr. Ondreja Repu, PhD., ale JUDr. Michala Šúreka, ktorý v danej veci vykonával dozor (pozn. pre portál refresher.sk som sa ani nevyjadroval, ale odpovedal som redaktorke M. Tódovej z DenníkaN a označený portál moje vyjadrenia len prevzal) (bod 30 nálezu). Už z tohto dôvodu závery ÚS SR o tom, ako pri hodnotení mojej (ne)zaujatosti vychádzal zo "synergického kontextuálneho vnímania" všetkých okolností (rodinného zväzku, pozitívne vyjadrenia na adresu JUDr. Repu, negatívne vyjadrenia na adresu JUDr. Kováčika), nepovažujem za zvlášť presvedčivé.
Pokiaľ ide o môj ďalší rozhovor z 26. októbra 2020 pre aktuality.sk, vtedy som ho poskytol ako kandidát na generálneho pokurátora SR, usilujúc sa na príklade JUDr. Ondreja Repu, PhD. (ktorý - opakujem, len JUDr. Šúreka dočasne pred súdom zastupoval) poukázať na potrebu reálneho, nielen formálneho výkonu prokurátorskeho dozoru, na potrebu komunikácie s médiami a pod. V tom čase totiž vôbec nebolo bežné, aby prokurátori svoj návrh prišli pred médiá vysvetliť, odpovedať na otázky, kým naopak, obhajoba "vo veľkom štýle" spochybňovala zákonnosť dôkazov, dôvodnosť obvinení a pod.
2.:Áno, som. Moje presvedčenie vyplynulo z rozhodovacej praxe NS SR, podľa ktorej samotný vzťah ujo - synovec nie je (bez ďalšieho) spôsobilý privodiť pochybnosti o zaujatosti konajúceho sudcu. A hoci túto skutočnosť ani ÚS SR nespochybnil, vytkol mi, že som mal onen príbuzenský vzťah oznámiť (body 27 a 29). Na tomto mieste ale upozorňujem, že len niekoľko mesiacov predtým mi iný senát ÚS SR (v konaní pod sp. zn. II. ÚS 428/2020 vo veci bývalého sudcu JUDr. Molnára) vytýkal pravý opak, t. j. že som námietku zaujatosti vzniesol preventívne (len "naoko"), napriek tomu, že som sa necítil byť zaujatý.
Keďže moje vyjadrenia, na ktoré v bode 30 odkazuje ÚS SR sa týkali JUDr. Michala Šúreka a vo vzťahu k JUDr. Dušanovi Kováčikovi som len popisoval reálny stav (napr. keď som odmietol jeho prácu zhodnotiť so slovami, že skončil s putami na rukách ako obvinený z viacerých trestných činov), nie som toho názoru, že som mal byť z konania vylúčený. Z pohľadu materiálnej ochrany práv a základných slobôd treba pripomenúť, že o veci som nerozhodoval sám, ale rozhodoval senát, pričom predmetné uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.
3.: Bude to znamenať to, že hoci sudcovia sa zo zákona formálne môžu vyjadrovať k živým veciam, len málo z nich bude ochotných tak urobiť. Alebo sa budú vyjadrovať len veľmi všeobecne (niekto by povedal alibisticky), jazykom, ktorému nerozumejú nielen bežní občania, ale nemá nijakú "pridanú hodnotu" ani pre právnikov.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
