Za pár minút mali na centrálnom príjme takmer stovku zranených.
Apokalypsu vystriedal plač a beznádej. Všade bola krv. Takto opísal riaditeľ hodonínskej nemocnice Antonín Tesařík to, čo sa u nich dialo po vyčíňaní tornáda. A aj napriek tomu, že niektorí zo zdravotníkov sami stratili strechu nad hlavou, prišli pomáhať.
„Bolo to desivé, bolo to hrozné, tá noc, apokalyptická. Na prvý pohľad sa nedalo zistiť, kto je zranený, lebo tu v tomto priestore bolo množstvo krvi, na zemi, na sedadlách, na ležadlách. Tí ľudia boli v šoku," opisuje noc Tesařík.
Riaditeľ hodonínskej nemocnice bol v čase, keď tornádo udrelo na okolité obce, doma. Pripravoval si smútočnú reč na poslednú rozlúčku s ich primárom. Desivý vzdušný vír videl z okna, ihneď začal konať.
„Podarilo sa nám operatívne zavolať všetkých lekárov a zdravotníkov, ktorí v tom čase boli doma alebo mimo službu, tak sem prichádzali na bicykloch, bežali alebo autom," vysvetľuje riaditeľ.
Za pár minút mali na centrálnom príjme takmer stovku zranených.
„V jednu chvíľu tu bolo aj 10 vozidiel, neboli to len vozidlá záchranárov, ale aj hasiči, príbuzní aj spoluobčania. Od krvi boli aj tí, ktorí ich privážali, z toho 45 u nás zostalo hospitalizovaných, z tých boli šiesti ťažko zranení," približuje Tesařík.
Tehotnú ženu sa im aj napriek obrovskej snahe nepodarilo zachrániť.
„A to bol moment, keď som videl pani primárku nášho ARO plakať," prezrádza.
Tornádo pripravilo o domov aj vrchnú sestru. Dozvedela sa to v čase, keď pomáhala zraneným.
„A nebola sama, tých zdravotných sestričiek tu bolo viac. Oni vôbec nevedeli, čo majú s domami, všetci pokračovali a snažili sa pomáhať, čo bolo neuveriteľné, bola to obrovská obetavosť, odvaha a skláňam hlbokú úctu nad týmito ľuďmi. Naša nemocnica vyhlási zbierku na pomoc týmto zdravotným sestrám," uzatvára riaditeľ.
Tesařík každý deň obchádza v nemocnici jednotlivé oddelenia. Keď sme s ním nakrúcali, volal na krízový štáb a pre zasiahnutých zháňal psychológa.
Ľudia zasiahnutí ničivou silou tornáda prichádzajú do hodonínskej nemocnice každý deň. Pri odstraňovaní škôd si zrania nohy klincami, majú pomliaždeniny či tržné rany. Spolu už ošetrili vyše dvesto pacientov. Podľa riaditeľa obrovskú vlnu solidarity nevidieť len medzi ľuďmi, navzájom si pomáhajú si aj aj okolité nemocnice.
Viac si pozrite v reportáži Zuzany Ferenčákovej:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
