Samosprávy napríklad podľa neho dostávajú peniaze.
Po desiatich rokoch nás opäť čaká sčítanie obyvateľstva. Po prvý raz bude plne elektronické. Kto ale bude mať problém, môže požiadať o asistované sčítanie na neskôr. To elektronické spustia už tento pondelok a potrvá do konca marca.
Začali nás rátať pred sto rokmi a na jubileum budeme potrebovať počítač alebo mobil. Málokto vie, že sčítanie je povinné. Poniektorí sa naň už chystajú, iní naň skoro zabudli.
Nikto ku nám nemusí chodiť, od pondelka máme ísť na stránku sčítanie.sk alebo si v mobiloch stiahnuť aplikáciu s názvom SODB 2021. Sčítací formulár si vyberieme v jazyku, aký potrebujeme. Na výber sú všetky jazyky všetkých národnostných menším i angličtina, nemčina a francúzština.
Prihlasujeme sa rodným číslom, prípadne elektronickým občianskym. Prvá otázka je, aké je miesto vášho súčasného pobytu. Nepýtajú sa ju, aby vás sledovali, ale aby vedeli, ktorej samospráve dajú za vás peniaze.
Ako ďalej sčítanie prebieha, si pozrite v reportáži Branislava Tomagu:
Prečo je dôležité sčítanie obyvateľstva? Štát prerozdeľuje peniaze samosprávam podľa počtu obyvateľov na základe ich trvalého pobytu.
Posledná štatistika z roku 2011 ale ukázala, že ľudia do veľkých miest prišli, no trvalé pobyty si nezmenili.
Napríklad v Bratislavskom kraji pribudlo medzi dvoma poslednými sčítaniami 46 019 bytov a 14 351 domov, počet obyvateľov ale vzrástol len o 3 421.
Taký stavebný boom napríklad východné Slovensko nezaznamenalo. V Košickom kraji pribudlo v spomínanom období takmer 26-tisíc obyvateľov, postavili iba 7 013 bytov a 3 239 domov.
Odborníci zdôrazňujú, že prerozdeľovanie peňazí samosprávam na základe počtu obyvateľov podľa trvalého pobytu je už zastarané.
Aby vám obec mohla postaviť napríklad materskú škôlku blízko vás, nestačí iba postaviť dom a bývať. Takzvanú podielovú daň za vás dostáva iba tá obec, v ktorej máte trvalý pobyt. Bratislava odhaduje, že sa jej pri poslednom sčítaní neprihlásilo na trvalý pobyt okolo 60-tisíc obyvateľov. Prišla tak o veľké peniaze.
„Až 60-tisíc obyvateľov v Bratislave, ktorí chýbajú v oficiálnych zoznamoch, znamená približne 15 miliónov eur ročne. To je za desať rokov 150 miliónov," zdôrazňuje primátor hlavného mesta Matúš Vallo.
Bratislava dostane tento rok podľa údajov z ministerstva financií na podielových daniach okolo 246 miliónov eur, Košice okolo 107. Je to zhruba 50 percent ich bežných príjmov. Starať sa ale musia aj o tých obyvateľov, ktorí v mestách žijú, hoci sú prihlásení inde. V Bratislave pritom reálne žije okolo 600-tisíc ľudí.
„Dostávame peniaze skoro za dve tretiny," dodáva Vallo.
„Občan používa cesty, chce ich mať v zime odhrnuté. Používa verejné osvetlenie, chce aby v noci svietilo. Používa parkovacie miesta. To všetko stojí nemalé peniaze, ale samospráva okrem poplatku za odpad z neho nemá vôbec nič," vysvetľuje riaditeľ kancelárie Združenia miest a obcí Slovenska Michal Kaliňák.
Čo trvalý pobyt neovplyvní, je príspevok pre cirkev, koľko ktorá dostane, rozhodnete vy. V tomto roku si napríklad cirkvi rozdelia sumu 52 miliónov eur .
„Podľa sčítania obyvateľov v roku 2011 má Rímskokatolícka cirkev v SR 3 347 277 veriacich, čo je 82,65 percent z celkového počtu 4 049 218 veriacich cirkví," uvádza ministerstvo kultúry.
Kapitolou samou o sebe sú satelitné mestečká. Raj developerov, nočná mora starostov. Prečo? Pozrite si druhú zo série reportáži Branislava Tomagu:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
