Stretli sa v diskusii Vizionári, ktorú moderovala Zlatica Švajdová Puškárová.
Pandémia koronavírusu ovplyvnila dianie v každej sfére, obzvlášť v ekonomike. O tom, aká je prognóza slovenskej ekonomiky na rok 2021, debatovali minister financií Eduard Heger, exminister Ivan Mikloš, finančník Ján Müller z Partners Group a generálny riaditeľ a zároveň predseda predstavenstva Slovenskej sporiteľne Peter Krutil. Diskusiu Vizionári viedla Zlatica Švajdová Puškárová.
Prognózy
Prognózy pre ekonomiku neboli začiatkom pandémie koronavírusu priaznivé. Kríza napokon zasiahla Slovensko menej, ako sa očakávalo. „Nikto nevedel, aký bude mať pandémia vplyv, ale vlády v Európe zareagovali flexibilne a dobre. Už sa zverejnili čísla a prepad nie je až taký zlý. Dokázali sme udržať ekonomiku, tento rok prinášajú čísla prognózy optimizmus,“ povedal Eduard Heger. Slovensko podľa neho zachránil hlavne fungujúci priemysel. Podľa odborníkov nás čaká najrýchlejší rast ekonomiky za posledných desať rokov.
Ivan Mikloš opísal našu ekonomiku písmenom V. „Išlo o prudký prepad, ktorý vystrieda prudký nárast,“ povedal. Hneď ako sa naštartujú všetky sektory, ľudia začnú opäť míňať a nárast bude výrazný. Otázkou zostáva, kedy to bude. „Závisí to od počasia, očkovania aj premorenia. Očakávame, že na jeseň. Druhá polovica tohto roku bude teda návratom k prudkému rastu,“ predpokladá.
Pokles HDP a odklad splátok
„Prepad HDP je to, čo ľudia zažívajú. Nie sme jediná krajina s poklesom. Dobrou správou je, že sa očakával deväťpercentný a napokon bol päťpercentný,“ upresnil Ján Müller. Pandémiu tak číselne zvládame ako štát optimisticky, lepšie ako sa očakávalo. Samozrejme, každé individuálne vnímanie sa líši. „Poviem to na príklade: Ak dlhujete banke 100-tisíc, tak máte problém. Ak 100 miliónov, tak má problém banka. Takto isto je to aj s vnímaním poklesu. Malý zamestnávateľ a malý živnostník má problém, ale pri zamestnávateľovi s 1 500 zamestnancami má problém štát,“ vysvetlil.
Mohlo by vás zaujímať: Mladí ľudia s úverom na bývanie môžu opäť získať daňovú úľavu zo zaplatených úrokov. Čo k tomu treba?
Z pohľadu odborníkov u nás zlyhala retroaktivita. „Pomoc nebola vždy dostatočne rýchla alebo dostatočne veľká, hlavne voči tým, ktorí to naozaj potrebovali,“ povedal exminister Mikloš. Najprv dochádzalo ku kontrole a až potom sa dostali, alebo ešte len dostanú, zasiahnuté sektory k peniazom. V Nemecku to fungovalo opačne, najprv dostali sektory peniaze a až potom uskutočnili kontrolu. Keďže je naša ekonomika na nich naviazaná, ich postup má pozitívny efekt aj na nás.
Zaujímavé je podľa účastníkov diskusie Vizionári sledovať aj to, ako sú na tom naozaj Slováci. O odklad splátok požiadalo necelých 150-tisíc subjektov, čo predstavuje asi 10 až 12 percent. V prvom rade z toho vyplýva, že približne 90 percent jedincov svoju finančnú situáciu zvláda. V druhom rade banky zistili, že naozaj odklad potrebovala iba tretina zo subjektov, ostatní o odklad požiadali, takpovediac, pre istotu. Niektorí dokonca požiadali o odklad splátok, a pritom si požiadali o nový lízing.
Výhodou je, že napriek ekonomickej kríze nemáme finančnú. Banky sú zdravé a snažia sa udržať chod a vyhovieť klientom. Ponúkli im asistenciu, úpravu splátkového kalendára a pod. Problémy klientov sú teda riešiteľné. Subjekty nemajú pre odklad v bankách žiadny zápis. V kombinácií viacerých faktorov je však možné, že im banka neumožní zobrať si nový úver.
Trh práce
Doba sa zmenila a s tým aj fungovanie a zmýšľanie ľudí. Všetko sa zdigitalizovalo rýchlejšie. Ľudia sa preto obávajú, že v budúcnosti ich nahradia stroje a môžu prísť o zamestnanie. „Automatizácia a digitalizácia môžu práve zvýšiť zamestnanosť. Je však otázne, či z pohľadu vzdelania na tieto zmeny budú zamestnanci pripravení,“ upresnil Peter Krutil. Poukázal tak na juhovýchodnú Áziu, kde zainvestovali a opakujúce sa činnosti už nahradzuje automatizácia. „Zmeny sú dôležité, priam nevyhnutné a budú transformovať celú spoločnosť. Do popredia pôjdu zamestnania s emočnou inteligenciou,“ upresnil Müller.
Podľa Hegera sa už transformácia aj začala. Ľudia sa naučili žiť s koronavírusom, zvykli si na rúška, opatrenia aj na prácu a výučbu doma. Všetko sa výrazne digitalizovalo a vďaka tomu sa mohol uchovať chod ekonomiky.
Plán obnovy
Dôležité a nevyhnutné sú reformy, ktoré na Slovensku absentujú. „Pozrite sa napríklad na Volkswagen, ktorý rozširuje výrobu. Je priaznivé, že sa u nás tiež rozšíri, ale iba štandardná montáž. Výskum a vývoj bude napredovať v Česku. Ekonomika sa preto musí u nás reštruktovať, z ekonomiky montážnej na ekonomiku inováciami,“ myslí si exminister. Štrukturálne reformy na vývoj a vedu sú budúcnosťou.
Mohlo by vás zaujímať: Polovica Slovákov zarobí mesačne menej ako 830 eur. Kde je to s platmi najbiednejšie?
Nádej preto prináša finančná injekcia od Európskej únie, ktorá poputuje na Plán obnovy. Ľudia sa však boja reforiem, a preto je sprevádzaná otázkami a neopodstatneným strachom. Podľa Müllera je zásadná ich správna komunikácia v spoločnosti a, samozrejme, politická vôla. „V rokoch 1998 až 2005 sme nemali financie od Európskej únie, ani sme v nej do roku 2004 neboli, ale dosiahli sme obrovské reformy práve vďaka politickej vôli,“ dodal.
Nesmierne dôležité je aj financovanie životného prostredia. „Každý si musí uvedomiť, že my nezachraňujeme planétu, ale sami seba. Je potrebné počúvať vedcov a odborníkov. Klimatická kríza je omnoho závažnejšia a musia sa financovať zmeny na jej zmiernenie,“ vysvetlil finančník.
Podľa Hegera sa plán obnovy formuje už osem mesiacov a podieľajú sa na ňom hlavne úradníci. Postupne ho aj komunikujú, avšak popri pandémii informácie zaniknú. Práve preto sa zameria hlavne na výsledok a činy, zaviesť tie reformy do platnosti. Je to dôležitejšie ako samotné rozprávanie o nich. Postavili ho s cieľom dosiahnuť to najlepšie pre Slovensko, práve preto sa zamerali hlavne na školstvo, životné prostredie, digitalizáciu a zdravotníctvo, ktoré musí vyspieť.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
