O dôveru poslancov sa uchádzajú Kysel, Lipšic, Šanta a Špirko.
Členovia Ústavnoprávneho výboru odporučili v utorkovom hlasovaní všetkých štyroch kandidátov na špeciálneho prokurátora do voľby v parlamente. O post šéfa Úradu špeciálnej prokuratúry sa uchádzajú Peter Kysel, Daniel Lipšic, Ján Šanta a Vasiľ Špirko. Špeciálneho prokurátora by mali voliť poslanci NR SR na aktuálnej schôdzi parlamentu.
Termín voľby špeciálneho prokurátora v pléne ešte nie je známy. Podpredseda parlamentu Juraj Šeliga po skončení sa výboru povedal, že závisí od predsedu parlamentu Borisa Kollára, kedy sa rozhodne zaradiť voľbu do programu schôdze a či sa tak rozhodne už teraz.
Predseda výboru Milan Vetrák skonštatoval, že vo štvrtok (4. 2.) sa majú zísť poslanci hnutia na zasadnutí klubu. Pozvali naň aj premiéra Igora Matoviča. Chcú prediskutovať svoje postoje. "Je tam viacero kritérií, ktoré musíme zvažovať. Nebude to jednoduché ani vzhľadom na niektoré okolnosti, ktoré s procesom výberu súvisia," dodal v súvislosti s voľbou. Následne majú rokovať v koalícii o mene špeciálneho prokurátora.
Špirko by chcel eliminovať nepriaznivé dosahy funkcionárov NAKA na priebeh vyšetrovania. Navrhuje, aby boli policajní vyšetrovatelia vyčlenení na plnenie úloh pre špeciálneho prokurátora, avšak stále by podliehali riadiacej kompetencii policajných orgánov. Problém spočíva podľa neho v tom, že v riadiacich štruktúrach NAKA sa vytvorili zoskupenia, ktoré "neštandardným" spôsobom zasahovali do vyšetrovacích spisov, vedenia vyšetrovania alebo činnosti vyšetrovateľov. Dochádzalo tiež k úniku informácií. Pokiaľ by sa prenieslo riadenie vyšetrovateľov na špeciálnu prokuratúru, odizolovali by sa podľa neho tieto nežiaduce javy.
Ambíciou Špirka je tiež obnoviť stratenú dôveru a rešpekt v pozíciu špeciálneho prokurátora ako morálnej a právnej autority. Prokurátori sa podľa neho boria s preukazovaním dôveryhodnosti. Čelia tiež pribúdajúcim neopodstatneným atakom zo strany verejnosti.
Špirko vypracoval koncepciu fungovania ÚŠP, hoci to nebolo v podmienkach kandidatúry. Uviedol, že "v hlave" ju má podľa svojich slov pripravenú tri roky a diskutoval o nej s Marošom Žilinkom, ktorý je dnes generálnym prokurátorom. Odkedy sa Žilinka stal šéfom prokurátorov, nemal podľa svojich slov možnosť mu predstaviť svoju koncepciu. So Žilinkom má Špirko osobný a korektný vzťah. Žilinka bol jeho nadriadený na ÚŠP, prichádzali do styku dennodenne.
Vo svojej koncepcii poukazuje na rozšírenie kompetencií riadenia či kontrolnej činnosti špeciálneho prokurátora. Chce tak dosiahnuť dôslednejšie riadenie prokuratúry. Doteraz sa podľa neho riadilo spontánne či svojvoľne. Špirko mal v tejto súvislosti odpovedať na otázky, ako by dosiahol kontrolu samotného šéfa ÚŠP. Odpovedal, že vzhľadom na udalosti roka 2020 je už nastavená samoregulácia. Ak by boli prokurátori napádaní zo strany špeciálneho prokurátora, netolerovali by to podľa neho a ozvali by sa. Uznal, že treba nastaviť mechanizmy, aby sa zo strany generálneho prokurátora zabezpečila kontrola špeciálneho prokurátora. Mechanizmy tu podľa neho sú, len doteraz sa nevyužívali efektívne.
Podľa Špirka je "veľmi zvláštne", že doteraz tzv. inštitút kajúcnikov nikomu neprekážal, keďže funguje od roku 2003. Na využitie tohto inštitútu sa podľa neho musia splniť viaceré podmienky. Využívanie kolúznej väzby v zákone by Špirko nemenil, je podľa nej dostatočne vymedzená. Otázkou podľa neho je, ako sa aplikuje a či nedochádza k tzv. nadužívaniu dôvodov väzby. To je podľa neho v kompetencii prokurátorov i súdu.
Šanta: Šéf ÚŠP by mal byť kontrolujúcim, ale aj kontrolovaným subjektom
Šéf ÚŠP by mal byť kontrolujúcim, ale aj kontrolovaným subjektom. Uviedol to Ján Šanta v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady. Špeciálny prokurátor by mal podľa neho častejšie robiť odpočet svojej činnosti. Podčiarkol i dôležitosť vysvetľovania procesov či postupov špeciálnej prokuratúry verejnosti. Poukázal na poddimenzovanosť ÚŠP a potrebu zefektívniť prijímací proces prokurátorov. Deklaroval tiež, že pri zmenách štruktúry ÚŠP sa nemá zrušiť oddelenie extrémistickej kriminality, len by sa malo zaradiť pod odbor všeobecnej kriminality. Hovorí o zefektívnení a lepšom prerozdelení práce.
Šanta skonštatoval, že špeciálny prokurátor by mal naďalej aktívne dozorovať veci, ale v rozumnej miere, aby to nebolo na úkor jeho kontrolnej a riadiacej činnosti v rámci úradu. Ako subjekt kontrolovaný by mal zas podľa neho robiť pravidelný odpočet svojej činnosti raz za pol roka, a to pred verejnosťou i NR SR. Hovorí o transparentnosti a otvorenosti, aby sa mohli pýtať aj médiá a tretí sektor. Zdôraznil úlohu komunikácie a vysvetľovania verejnosti pri predchádzaní znižovaniu dôvery voči prokurátorom.
Medzi opatrenia na zamedzenie zlyhaniu špeciálneho prokurátora zaradil i odôvodňovanie prípadného presunutia spisu. „Ak bude chcieť zmeniť toho-ktorého prokurátora, vec prideliť inému, odňať ju a podobne, musí to urobiť na základe písomného opatrenia, možno s výnimkou zjavných organizačných zmien, napríklad pri odchode do dôchodku," priblížil s tým, že zmena spisu má byť zaznamenateľná.
Šanta odpovedal aj na otázky o spochybňovaní výpovedí spolupracujúcich
obvinených, tzv. kajúcnikov, pri aktuálnych kauzách. Odmieta
spochybňovanie tohto inštitútu. Zdôraznil, že výpovede kajúcnikov musia
byť podložené nie jedným, ale viacerými ďalšími dôkazmi a "miera
spolupráce a objasnenia trestnej činnosti musí zďaleka prevyšovať
vlastnú trestnú činnosť toho-ktorého páchateľa".
Vysvetlil, že v prípade páchateľa stíhaného za vážnu ekonomickú a korupčnú trestnú činnosť musí ísť o objasňovanie celého reťazca trestnej činnosti a odhalenie vyššieho počtu podozrivých či budúcich obvinených pri organizovanom zločine. Je tiež podľa neho rozdiel, či niekto naozaj vypovedá alebo "selektuje a skúša, čo zaberie, krúti sa typom 'neviem, nespomínam si, musím si premyslieť'".
V tejto súvislosti opäť zdôraznil potrebu komunikovať s verejnosťou, aby sa predišlo spochybňovaniu procesov aj zo strany politikov. Hoci platí zásada mlčanlivosti a prokurátori nemôžu zverejniť všetky podrobnosti prípadov, stále sa podľa neho dá niektoré veci verejne vysvetliť.
Aj prví dvaja kandidáti Daniel Lipšic a Peter Kysel odpovedali v pondelok hodiny na otázky poslancov ústavnoprávneho výboru parlamentu.
Lipšic: Vidím šancu posunúť spravodlivosť dopredu
Národná rada sa musí rozhodnúť, či bude človek do konca života diskvalifikovaný za to, že bol v politike. Uviedol to v pondelok kandidát na šéfa Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Daniel Lipšic na verejnom vypočutí. Špeciálnu prokuratúru vníma ako rehoľu.
Lipšic sa rozhodol kandidovať preto, lebo má pocit, že v súčasnosti je na to vhodná doba, a to aj vďaka zmenám v prokuratúre, súdnictve aj politike. Vidí tu šancu posunúť spravodlivosť dopredu. V minulosti podľa Lipšica taká šanca neexistovala. Zdôrazňuje, že "tento boj nie je zďaleka vyhratý". „Buď sa vrátime späť do systému našich ľudí, alebo spravíme krok ďalej v trestnej spravodlivosti," poznamenal.
V súvislosti s medializovanými informáciami, že Lipšic získal bezpečnostnú previerku cez ministra práce Milana Krajniaka (Sme rodina), povedal, že je pravdou, že rezort práce doručil do Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) jeho dotazník na vykonanie bezpečnostnej previerky najvyššieho stupňa. Advokát je presvedčený, že ju vykonal dobre a hĺbkovo. Zároveň podotkol, že previerka sa robí približne 60 dní a tá jeho bola robená 69 dní.
Previerku získal zákonne a skonštatoval, že na čele NBÚ je nominant bývalej vlády.
Na margo toho, že Lipšicovi ako advokátovi umožnila kandidovať za špeciálneho prokurátora novela zákona, hovorí, že je vhodné, aby vrcholné justičné funkcie boli otvorené. Dôvodom je, aby bola konkurencia čo najvyššia, skonštatoval. Ak na post špeciálneho prokurátora kandiduje "neprokurátor", je to podľa Lipšica pozitívom, pretože prináša iný pohľad na vec a má skúsenosti z iného prostredia.
Za nevyhnutné by Lipšic pri zvolení za špeciálneho prokurátora považoval prerušenie kontaktu s ľuďmi, ktorí sú politickí aktívni. „Človek, ktorý získa dôveru parlamentu, sa musí odstrihnúť od svojich kontaktov," podotkol. Zároveň uviedol, že nemá aktívny vzťah s premiérom Igorom Matovičom (OĽANO). Ak predseda vlády potrebuje k nejakej veci konzultáciu, zvykne Lipšicovi zavolať alebo sa stretnú. Je to však podľa Lipšica sporadické.
Garanciou toho, že sa vie odstrihnúť od kontaktov, je podľa neho to, že ako minister postupoval aj voči osobám, ktoré boli z jeho vládnej koalície. Tvrdí, že ak by mal v nejakom prípade konflikt záujmov, bol by v konaní vylúčený.
Kysel: Extrémistickú kriminalitu vnímam ako závažný problém
Peter Kysel by chcel ako špeciálny prokurátor potiahnuť ľudí v Úrade špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) znova do takých úkonov, aké sa od ÚŠP očakávajú. Chcel by stmeliť kolektív, ktorý podľa neho bývalé vedenie "rozbilo". Svoju kandidatúru na šéfa ÚŠP odôvodnil tým, že bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik bol obvinený za trestnú činnosť, ktorá má byť predmetom práce úradu. Považuje to za hanbu pre všetkých prokurátorov. Skonštatoval to na verejnom vypočutí pred ústavnoprávnym výborom.
Dušan Kováčik sa podľa neho snažil tlačiť na prokurátorov, ako majú postupovať. Za jeho zlyhanie Kysel považuje aj to, ako manažoval spisy a zaťažoval prokurátorov. Podľa Kysela nekonal voči špeciálnemu prokurátorovi generálny prokurátor, ktorý mal jediný možnosti ho postihovať.
„S týmito veternými mlynmi bolo ťažké bojovať," dodal s tým, že tí, ktorí verejne kritizovali špeciálneho prokurátora, boli perzekvovaní, krátili sa im odmeny alebo boli zahltení spismi. Bolo podľa neho zbytočné robiť verejné výzvy. Nepovažoval za šťastné vystavovať na pranier seba a svoju rodinu tým, že urobí zo seba terč pre špeciálneho, prípadne generálneho prokurátora.
Kysel nastúpil na ÚŠP v roku 2005. Od roku 2010 sa začal venovať prioritne organizovanej trestnej činnosti a od roku 2015 aj problematike terorizmu. Od januára tohto roka je poverený vedením oddelenia organizovaného zločinu, terorizmu a medzinárodnej kriminality.
Kysel dozoroval trestné veci zločineckej skupiny sýkorovcov, bol aj prokurátorom v kauze vraždy exprimátora Lászlóa Basternáka. Nemá vedeckú a publikačnú činnosť, odôvodnil to tým, že je jedným z najvyťaženejších prokurátorov v súvislosti s dozorovaním. Vylúčil politické tlaky v kauzách, ktoré dozoruje.
Na ÚŠP treba podľa neho zmeniť manažment spisov. Problém vidí tiež v personálnom obsadení. Ak niekto odchádza do dôchodku, malo by sa podľa neho výberové konanie vypísať skôr. „Tlačíme pred sebou množstvo spisov. Chýbajú tiež asistenti, ktorí by mohli vykonávať drobné analýzy," opísal aktuálne problémy na úrade.
Odpovedať mal Kysel aj na otázky k prípadu exšéfa polície Milana Lučanského, pre ktorého dal návrh na kolúznu väzbu. Svoj krok vysvetlil tým, že Lučanský bol obvinený za prijímanie úplatkov v dvoch skutkoch a dôvody väzby zhrnul na tri a pol strany s tým, že sudca vyhovel. Zákaz komunikácie je podľa neho v prvom štádiu kolúznej väzby bežný postup, nie je to nič špeciálne. Dodal, že tento režim sa postupne uvoľňuje, keď vyšetrovanie pokračuje. Vyšetrovanie Lučanského trvalo podľa neho len mesiac, čo je krátky čas.
Informovanie médií o policajných zákrokoch v predstihu, dokonca ich asistovanie pri zákroku, považuje Kysel za nepríjemnú situáciu. Nevie si to vysvetliť inak ako únikom z polície, nemá vedomosť o únikoch z prostredia prokuratúry. Za nešťastné považuje aj zverejňovanie videí Lynx Commanda zo zákrokov, sťažovalo to podľa neho prácu prokurátorom pri dokazovaní.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
