Zamestnávatelia žiadajú vládu, aby sa testovalo výlučne na dobrovoľnej báze.
Firmy by mali testovať svojich zamestnancov, no chýbajú im odpovede. Nevedia, či bude testovanie povinné a či a ako im štát pomôže, napríklad so zabezpečením testov. Vynucovanie pod hrozbou sankcií odmietajú.
Viaceré firmy už teraz pravidelne testujú svojich zamestnancov, a to vo vlastnej réžii. No nevedia, za akých podmienok by vlastne mali testovať. Ústredný krízový štáb pred vyše mesiacom žiadal povinné testovanie vo firmách nad 500 zamestnancov. Hlavný hygienik to však navrhol zrušiť, úloha je vraj nevykonateľná. Paradoxne, teraz mala prísť požiadavka znova.
„To, čoho sme svedkami, že štát chce opakovane zamestnávateľov prinútiť plošne nad 500 zamestnancov, aby povinne všetkých testovali pravidelne, toto je pre nás neprijateľné. A je to z nášho pohľadu len prehadzovanie zodpovednosti štátu na plecia zamestnávateľov," hovorí Tibor Gregor, výkonný riaditeľ Klubu 500.
Nie je to o tom, že by firmy testovať nechceli, no ani teraz si to nevedia predstaviť príkazom. Upozorňujú, že problém je aj s logistikou, zvlášť ak má firma tisícku zamestnancov, často aj v rámci viacerých regiónov, niektorí sú na PN-kách, iní na home office.
„My nevieme, na základe čoho mu môžeme prikázať, tiež, že nie je možné nahliadať a vyžadovať od zamestnanca certifikáty, lebo ide o zdravotné záznamy a je takisto rozpor s tým, že zamestnanec, ktorý odmietne prísť na testovanie a neukáže certifikát, či je to prekážka na jeho strane alebo pôjde domov a bude mať neplatenú absenciu," dodal Gregor.
Navyše, firmy stále nemajú odpovede. Či a ako im štát pomôže, či im dodá antigénové testy, zdravotnícky personál alebo im niečo zadotujú, určia kritériá testov a zamestnávatelia si to nakúpia sami.
„Trváme na tom, že testovanie musí byť podľa regiónov a podľa epidemiologickej situácie v danej firme vždy dobrovoľné a žiadame štát, aby pomohol pri zabezpečení testovania, a to napríklad poskytnutím bezplatných testov alebo prostredníctvom refundácie nákladov pri testovaní, ktoré sa dnes pohybujú pri tisícke zamestnancov okolo 20-tisíc na jedno testovanie," vyhlásil Andrej Lasz, generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov.
Proti povinnému testovaniu je aj SaS. Sulík sa vo štvrtok vyjadril, že diktát nepodporí. „Považujeme to za zlý nápad. Nevidíme dôvod, aby časť zamestnancov bola testovaná každý týždeň, to je asi štvrť všetkých zamestnancov a iní nie. Systém, ktorý zavedieme, musí byť chytrejší," myslí si podpredseda vlády.
No premiér už stihol avizovať aj celoplošné testovanie a otázky sa tak hromadia. Napríklad, čo s legitimitou certifikátov, ak firma pretestuje pracovníkov skôr.
Firmy žiadajú, aby sa testovalo iba na dobrovoľnej báze
Zamestnávateľské organizácie - Asociácia priemyselných zväzov (APZ), Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR, Klub 500, Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) a Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK), ktoré zastupujú najvýznamnejšie podnikateľské subjekty, s napätím sledujú situáciu a vyjadrenia v súvislosti s testovaním vo firmách.
Vládu Slovenskej republiky žiadajú, aby sa realizovalo výlučne na dobrovoľnej báze. Vyzývajú tiež na intenzívnejšiu a predvídateľnejšiu komunikáciu.
Ako ďalej uviedla Silvia Šeptáková, hovorkyňa APZ v spoločnom stanovisku zamestnávateľov k testovaniu, firmy už od začiatku pandémie nového koronavírusu preukazujú vysokú mieru zodpovednosti voči svojim zamestnancom i obchodným partnerom. Interné hygienické opatrenia spolu s testovaním zamestnancov sa ukázali ako vysoko efektívny spôsob na minimalizovanie šírenia ochorenia na pôde zamestnávateľa pri zachovaní a udržaní produkcie.
Zdôraznila, že spoločnosti svojich zamestnancov dobrovoľne testujú už niekoľko mesiacov. Mnohé z nich majú v súčasnosti nižšie čísla pozitívne testovaných ako počas 1. celoplošného testovania v jeseni minulého roka. Zmysel to preto rozhodne má.
Zohľadňujúc tieto fakty zamestnávatelia podľa nej navrhujú, aby firmy testovali svojich zamestnancov výlučne dobrovoľne aj naďalej, a to na základe vlastného zváženia, potrieb a plánov.
Vzhľadom na to, že ide o organizačne a finančne náročný proces, žiadajú podľa Šeptákovej od štátu výraznejšiu podporu. A to formou poskytnutia testov, napríklad cez centrálne sklady v krajských mestách, alebo finančnej kompenzácie, ktorá by mala mať časovo a administratívne nenáročnú legislatívnu podobu.
V tejto súvislosti podľa nej firmy upozorňujú na stanovisko Finančného riaditeľstva SR, v zmysle ktorého si zamestnávateľ nemôže uplatniť daňové výdavky na testovanie iných osôb, ako kmeňových zamestnancov.
Súčasťou pracovného procesu sú pritom aj zamestnanci, ktorí nie sú kmeňoví, ale pre chod firmy nevyhnutní a prichádzajú do denného bezprostredného kontaktu s ostatnými. Firmy odmietajú niesť náklady na úkony spadajúce pod zdravotnú starostlivosť štátu, na ktorú povinne a zo zákona odvádzajú mesačne 10 % z hrubej mzdy každého zamestnanca.
Zamestnávatelia podľa nej považujú za kľúčové aj zníženie administratívnej záťaže napríklad pri zriaďovaní mobilných odberných miest a v otázke vydávania a platnosti certifikátov. V období, keď si situácia vyžaduje rýchle a správne riešenia, by zamestnávateľom pomohol aj väčší súlad stanovísk úradov verejného zdravotníctva.
Zamestnávateľské zväzy podľa Šeptákovej veria, že aktivity vlády smerom k testovaniu vo firmách nebudú limitované počtom zamestnancov. Prax ukázala, že aj firmy, ktoré majú 50 či 100 pracovníkov, v boji s pandémiou dobrovoľne využívajú aj testovanie. Tiež si preto určite zaslúžia podporu a pozornosť štátu.
Zdôraznila, že spoločným cieľom je ochrániť čo najviac ľudí. Z tohto dôvodu je dôležité mať na pamäti aj fakt, že vo firmách nad 500 ľudí pracuje približne len 20 % všetkých zamestnancov. Dobrovoľné testovanie firiem s podporou štátu bez obmedzení je efektívna cesta, ako ochrániť zdravie a zachovať princípy trhového hospodárstva.
Dodala, že do boja s pandémiou je potrebné vniesť koncepčnosť a strategický prístup. Nepredvídateľnosť prijímaných opatrení, absencia, neakceptovanie odbornej diskusie bez akejkoľvek jasnej a čitateľnej stratégie ešte viac umocňujú negatívne dosahy pandémie na podnikateľské prostredie i spoločnosť ako celok.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
