Pri Bráne slobody zaznel aj príhovor predsedu parlamentu Borisa Kollára.
Obete komunistického režimu si pri príležitosti 31. výročia Nežnej revolúcie symbolickým položením venca pripomenula pri pamätníku Brána slobody na Devíne prezidentka Zuzana Čaputová.
"Práve na tomto mieste je veľmi intenzívne cítiť, že totalitný režim, ktorý v '89 padol, bol násilný voči svojim občanom, dokonca a doslova ich zabíjal," povedala prezidentka. Aj práve preto podľa nej verejnosť v roku 1989 veľmi jednoznačne odmietla násilie.
Kollárov príhovor prečítal Grendel
Pri Bráne slobody zaznel aj príhovor predsedu Národnej rady SR
Borisa Kollára (Sme rodina). Jeho želaním je pripomínať si udalosti 17. novembra
neustále. Nie však ako mŕtvu udalosť z minulosti, ale ako výzvu pracovať
denno-denne s cieľom uvádzať výzvy a myšlienky z týchto dní do našej
každodennosti. Keďže je Kollár hospitalizovaný, prejav prečítal podpredseda parlamentu Gábor Grendel (OĽaNO).
V príhovore predseda parlamentu pripomenul, že v utorok si pripomíname jeden z významných dátumov našej najnovšej histórie, ktorý zásadným spôsobom zmenil chod dejín.
"Pred vyše 30 rokmi, 16. novembra 1989, vyšli bratislavskí študenti do ulíc a v jednom dlhom rade prešli od dnešného Prezidentského paláca cez Staré Mesto až po ministerstvo školstva.
Komunistické špičky v Bratislave boli prekvapené z tohto podujatia a neboli vôbec pripravené na zásah proti odvážnym študentom," uviedol Kollár. Na druhý deň, 17. novembra 1989, v Prahe bola už úplne iná situácia. Plánovaná demonštrácia pražských študentov, ktorá si mala pripomenúť 50. výročie brutálneho zásahu nacistických okupantov proti študentom českých vysokých škôl.
"Keď sa však ukázalo, že nejde len o pripomenutie si tragických udalostí z minulosti, ale o zásadné vyjadrenie nesúhlasu s existujúcim stavom v štáte, bezpečnostné zložky komunistického štátu tvrdo a brutálne zakročili," povedal Kollár. Ako dodal, neprimeraný a neodôvodnený zákrok na pražskej Národnej triede proti študentom, ktorí nijakým spôsobom nerušili verejný poriadok, vyvolal všeobecný nesúhlas českej a slovenskej spoločnosti s existujúcim totalitným režimom.
Predseda parlamentu verí, že už nikdy sa nebudú opakovať situácie, ako tomu bolo v 50. a 70. rokoch minulého storočia, keď boli ľudia prenasledovaní len preto, že nesúhlasili so stavom vecí verejných.
"A nielen to. Komunistický režim prenasledoval nielen svojich skutočných odporcov, ale aj domnelých, ktorých si sám vytváral. Okrem toho bránil ľuďom slobodne sa realizovať. Aj preto musel komunistický režim odísť do minulosti," povedal Kollár s tým, že vývin od roku 1989 nebol jednoduchý.
Poukázal na to, že v čase, keď tieto dejinné udalosti prebiehali, mal 24 rokov. Podotkol, že mal zmiešané pocity, keďže z jeho pamäti ešte nevyprchali dojmy z potlačenia sviečkovej manifestácie z predchádzajúceho roka. Ako tvrdí, trvalo to len chvíľu.
Grendel sa následne presunul na cintorín do bratislavskej Vrakune, kde sa zúčastnil na pietnom akte kladenia vencov.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
