V rámci krajín V4 sme na tom v prípade neschopnosti čeliť nečakaným výdavkom druhí najhorší.
Slováci nešetria pravidelne, preto ich často výdavky napríklad na opravu práčky alebo auta vedia nepríjemne prekvapiť. Vyplýva to z analýzy, o ktorej informovala Lenka Buchláková, ekonomická analytička FinGo.sk.
Priblížila, že podľa aktuálnych údajov Eurostatu nevedelo za vlaňajšok čeliť nečakaným výdavkom až 30 % ľudí. Od roku 2016 sa situácia mierne zlepšila, v tom čase bolo v prípade takýchto udalostí vo finančnej tiesni takmer 40 % Slovákov. Koronakríza však mnohých zaskočila a ukázala, že ľudia nemajú dostatočne vytvorené rezervy.
"Na koronakrízu nebol nikto pripravený. Slovákom však otvorila oči. Mnohí prišli o prácu, v tom 'lepšom' prípade sa im okresával príjem. Práve v tomto období ľudia siahajú na rezervy. Hlavným argumentom nešetrenia je, že nie je z čoho. Štatisticky až 35 % Slovákov žije od výplaty k výplate a najhoršie pre nich je, ak prídu o prácu alebo skončia na PN, a musia pokryť vyššie výdavky na zdravotnú starostlivosť," povedala.
Upozornila, že v rámci krajín V4 sú Slováci na tom v prípade neschopnosti čeliť nečakaným finančným výdavkom druhí najhorší po Maďarsku (33 %). V susednej Českej republike sa v takejto situácii ocitá pätina ľudí ročne. V Poľsku je to približne 29 % ľudí.
"Najviac sú na Slovensku postihnuté slobodné matky. Vlani žilo od výplaty k výplate až 45 % takýchto domácností. V prípade domácností o dvoch rodičoch s dvoma deťmi je to zhruba štvrtina. V rámci celoeurópskeho priemeru sa nachádzame približne v strede. Situácia je však u nás horšia tým, že našu ekonomiku kríza výrazne zasiahla, a tým pádom aj príjmy slovenských domácností, čo môže uvrhnúť do neschopnosti čeliť nečakaným finančným výdavkom opäť viac ľudí," doplnila.
Najdôležitejšie je jedno pravidlo
Zdôraznila, že na krízové situácie treba myslieť skôr, ako nastanú. Dlhodobá rezerva sa volá preto dlhodobá, lebo sa tvorí viac rokov. To znamená, že aj malá suma môže časom narásť na slušnú rezervu. Nízkopríjmovým skupinám ľudí stačí odkladať 10 eur mesačne bokom. Vo všeobecnosti je odporúčaná hranica minimálne 10 % z celkového príjmu domácnosti.
"Odporúča sa mať finančnú rezervu vo výške minimálne šiestich mesačných výdavkov, ideálna suma je 6 až 12 mesačných výdavkov. Počas štandardného obdobia je dôležité pravidelne odkladať peniaze a snažiť sa nasporiť odporúčanú sumu v horizonte maximálne piatich rokov. Ak napríklad je potrebné zvýšiť rezervu o 3000 eur, malo by sa odkladať minimálne 50 eur mesačne," vysvetlila Buchláková.
Najdôležitejšie je podľa nej jedno pravidlo, ktoré má na výsledok najvýraznejší vplyv - nezáleží až tak na výške príjmu ani na finančných možnostiach, ale najdôležitejšie je odložiť si peniaze na rezervu ako úplne prvú vec okamžite po výplate.
Ak nie je rezerva dostatočná, je podľa analytičky najlepšie si vybaviť "záložné" zdroje, napríklad povolené prečerpanie na účte, prípadne kreditnú kartu. Často sú bez akýchkoľvek poplatkov, pokiaľ ich klient nevyužije.
Dodala, že najdôležitejšie je zabezpečiť stabilné a včasné splácanie úverov, prípadne okamžite začať komunikovať s bankou, pokiaľ hrozí, že by v tomto smere mohlo dôjsť k problémom. Je dôležité si spísať príjmy a výdavky domácnosti, a na základe nich robiť finančné rozhodnutia.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
