Prípad únosu sa Ivora osobne určitým spôsobom dotkol.
Od únosu Michala Kováča ml., syna prezidenta Michala Kováča, uplynie v pondelok 31. augusta 25 rokov. Zo skutku zavlečenia prezidentovho syna do zahraničia je podozrievané vtedajšie vedenie Slovenskej informačnej služby (SIS) a s prípadom súvisí aj smrť Róberta Remiáša.
Únos sa odohral v atmosfére sporov medzi premiérom Vladimírom Mečiarom a prezidentom Michalom Kováčom, pričom kauza poznamenala slovenskú politickú scénu na ďalšie desaťročia.
Vyšetreniu únosu bránili dlhé roky amnestie, ktoré na skutok vydal v roku 1998 premiér Mečiar ako zastupujúci prezident. Mečiarove amnestie sa poslancom Národnej rady (NR) SR podarilo prelomiť 5. apríla 2017.
Takto uniesli prezidentovo syna
Dve autá 31. augusta 1995 zablokovali auto Michala Kováča ml. neďaleko Svätého Jura. Z áut vystúpila skupina mužov, ktorá vyzvala prezidentovho syna, aby si presadol do ich auta. Ten to odmietol, tak mu nasadili putá a po ďalších násilných činoch voči jeho osobe ho previezli do Rakúska. Nechali ho pred policajnou stanicou v Hainburgu v zamknutom kufri Mercedesu.
Hainburskú políciu následne anonymný telefonát upozornil, že pred ich budovou je zaparkované auto so slovenskou poznávacou značkou, v ktorom je hľadaný Michal Kováč ml. Na základe medzinárodného zatykača, ktorý na Kováča ml. vydal v novembri 1994 Interpol v súvislosti s kauzou Technopol, ho rakúska polícia po pobyte v nemocnici zatkla a previezla do Viedne.
Žiadosť prezidenta Michala Kováča, aby vláda požiadala o vydanie jeho syna z Rakúska, ostala bez pozitívnej odozvy. Mečiar ako premiér sa vyjadril, že Slovensko nevie predložiť relevantné dôkazy o únose a teda niet právneho dôvodu na požiadanie o vydanie Michala Kováča ml.
Vyšetrovateľ prípadu Jaroslav Šimunič požiadal v súvislosti s únosom vtedajšieho šéfa SIS Ivana Lexu, aby niektorých príslušníkov SIS zbavil mlčanlivosti. Ten to odmietol a vzápätí Šimuniča ministerstvo vnútra odvolalo z vyšetrovania prípadu.
Pred novým vyšetrovateľom Petrom Vačokom v septembri 1995 vypovedal Oskar Fegyveres, že sa ako príslušník SIS podieľal na únose Kováča ml. Aj napriek dôkazom, ktoré SIS spájali s únosom, bol aj Vačok z vyšetrovania prípadu odvolaný.
Fegyveres sa z obavy o život ukrýval v zahraničí. Spojku v komunikácii so Slovenskom mu robil Róbert Remiáš. Ten 29. apríla 1996 zahynul potom, ako pod jeho autom vybuchol nástražný systém.
V decembri 1995 obvinil prokurátor mestskej prokuratúry v Bratislave Michala Kováča ml. z napomáhania trestnému činu podvodu v súvislosti s prípadom Technopol. Na Slovensko sa prezidentov syn vrátil vo februári 1996. Vyšetrovanie jeho únosu, ktorý Mečiar označil za "samoúnos", sa pre nedostatok dôkazov pozastavilo.
Pri ceste Kováča ml. do Nemecka, kde chcel vypovedať v kauze Technopol, mu na hraničnom priechode do Rakúska odobrali cestovný pas. Prezident Michal Kováč napokon udelil v decembri 1997 svojmu synovi milosť.
Zrušenie amnestií trvalo roky
V roku 1998 sa skončilo riadne funkčné obdobie prezidenta Michala Kováča. Národnej rade SR sa nepodarilo zvoliť novú hlavu štátu a prezidentské právomoci po 3. marci 1998 prešli na predsedu vlády Mečiara.
Ten využijúc svoje ústavné právo rozhodol o zastavení, resp. nezačatí trestného stíhania trestných činov, ktoré mali byť spáchané v súvislosti so zavlečením Michala Kováča ml. Dňa 7. júla 1998 vyhlásil Mečiar ešte jednu amnestiu na rovnaké skutky.
O zmenu týchto rozhodnutí sa usilovali poslanci, aj premiér Mikuláš Dzurinda, návrhy na zrušenie amnestií však pri hlasovaní v parlamente nenašli dostatočnú podporu. Aj ústavný súd 4. februára 1999 rozhodol, že žiadnu amnestiu nemožno ani zrušiť, ani zmeniť.
Kauza Technopol sa pre Kováča ml. skončila 2. februára 2000 potom, ako Krajinský súd v Mníchove pod vedením predsedajúceho sudcu Hansa Schmida s konečnou platnosťou zastavil šesť rokov trvajúce konanie voči jeho osobe.
Prelomiť Mečiarove amnestie sa poslancom podarilo až 5. apríla 2017, keď ich svojím uznesením zrušili aj spolu s milosťou bývalého prezidenta Michala Kováča, ktorú udelil svojmu synovi. Za prijatie uznesenia hlasovalo 129 zo 144 prítomných poslancov. Poslanci sa tiež uzniesli, že skutky, ktoré boli amnestované, nebudú premlčané. Súlad schváleného uznesenia s ústavou potvrdil Ústavný súd SR 31. mája 2017.
Udalosťami zavlečenia Michala Kováča ml. do Rakúska sa inšpirovali aj tvorcovia slovenského filmu Únos (2017), ktorý režírovala Mariana Čengel Solčanská.
Dnes pôsobí Michal Kováč ml. ako veľvyslanec v Spojených arabských emirátoch, do funkcie ho vymenovala prezidentka Zuzana Čaputová.
Ivor: Mám obavy, ako sa Európsky súdny dvor postaví k vyhlásenej amnestii
Bývalý šéf slovenských vyšetrovateľov a v súčasnosti vysokoškolský pedagóg Jaroslav Ivor má obavy, ako sa Európsky súdny dvor postaví k vyhlásenej amnestii expremiéra Vladimíra Mečiara v prípade únosu syna slovenského exprezidenta Michala Kováča mladšieho do cudziny.
"Pokiaľ ide
o posledný akt zrušenia amnestií z roku 2017, tu mám trochu obavy, ako
sa k tomu postaví Európsky súd pre ľudské práva, respektíve Európsky
súdny dvor, a to, či nebude skôr presadzovať to všeobecne vo svete
a v Európe prezentované stanovisko o nezrušiteľnosti amnestií," uviedol
na margo 25. výročia únosu Kováča mladšieho do cudziny a na skutočnosť,
že Okresný súd Bratislava III prerušil konanie voči exriaditeľovi SIS
Ivanovi Lexa a spol.
Zároveň sa tento nižší súd obrátil na Európsky súdny dvor na rozhodnutie prejudiciálnej otázky. Stanovisko Súdneho dvora EÚ považuje tento súd za nevyhnutné na ďalší procesný postup vo veci.
Prípad únosu Kováča juniora sa Ivora osobne určitým spôsobom dotkol. "Ja som odišiel na začiatku roka 1995 z funkcie šéfa vyšetrovania, pretože nastúpila vláda a boli spravené viaceré personálne zmeny na úseku vyšetrovania. Samotný prípad som sledoval len z dennej tlače a podobne. Vnímam to stále ako jednu výnimočnú situáciu – skutok v našich novodobých spoločenských, politických ale aj kriminalistických dejinách SR. Išlo o spáchanie trestného činu, do ktorého boli zainteresované orgány štátu. Čiže orgány štátnej moci, samozrejme, svojimi ľuďmi – fyzickými osobami, ktoré zneužili svoje postavenie a spáchali takýto závažný trestný čin," povedal Ivor.
"Vnímam to ďalej ako pokusy o zahmlievanie celého tohto skutku. Boli tam pokusy od našich vrcholných predstaviteľov vládnej moci, že skutok sa nestal, že skutok vôbec nebol realizovaný, a dokonca o účasti štátneho orgánu sa vôbec nechcelo diskutovať. Došlo tak k viacerým výmenám vyšetrovateľov. Prípad však zostal, ako zostal a bol zahraný, takpovediac, do "autu" a boli udelené amnestie na toto konanie, čo je tiež trošku výnimočné, a tie zabránili efektívnemu skončeniu sa vyšetrovania," zdôraznil Ivor.
Osobne
sa vrátil k prípadu oveľa neskôr vo funkcii vyšetrovateľa, ale bol aj
členom tzv. občianskej komisie na vyšetrovanie zavlečenia. "K samotnému
vyšetrovaniu došlo až po zmene vlády v roku 1998. Došlo aj k vzneseniu
obvinení, ale opäť sa akceptovalo rozhodnutie o amnestiách. Osobne som
sa prikláňal k tomu, aby sa táto vec doriešila aspoň v občianskoprávnej
rovine, kde by sa aspoň ustálili tie osoby, ktoré za týmto prípadom
stáli, ktoré by mali niesť keď už nie trestnoprávnu, tak aspoň
občianskoprávnu zodpovednosť," dodal.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
