Pri hrozbe druhej vlny pandémie je to nezmysel.
Napriek tomu, že čakali odmeny za prácu počas pandémie, sú pod ešte väčším tlakom. Niektoré zariadenia pre seniorov mali dostať nariadenie z kraja, aby škrtali výdavky a neprijímali nových zamestnancov. Pri hrozbe druhej vlne pandémie hovoria o hazarde. Opatrenia sa postupne uvoľňujú, ale mnohí zdravotníci či opatrovatelia ostali sklamaní.
„Zamestnanci zariadení sociálnych služieb sa na nás obracajú s poukázaním na to, že samosprávne kraje svojim zamestnancom vyplácajú nejaké odmeny, ale ľudia, ktorí sú priamo s klientmi doteraz žiadne odmeny nedostali,“ hovorí Anton Szalay, šéf odborov zdravotníctva.
Isté zariadenie pre seniorov upozorňuje, že pre tento rok ušetrili vyše 65-tisíc eur, ktoré mali ísť na odmeny. Košická župa im mala polovicu zobrať a z druhej dovolila vyplatiť odmeny v priemere 235 eur. Aj to iba pracovníkom v prvom kontakte. Ostatní ostali nepovšimnutí.
Košický samosprávny kraj (KSK) to ale odmieta. „V zariadení sociálnych služieb boli schválené odmeny v júli a zamestnancom boli vyplatené v auguste. Podotýkame, že odmena nie je nárokovateľnou časťou mzdy. Na odmeny zamestnancov tohto zariadenia bolo prerozdelených päťdesiat percent ušetrených výdavkov na prevádzku. K navýšeniu platov zamestnancov pracujúcich v zariadeniach sociálnych služieb o desať percent došlo aj v tomto roku, a to na základe valorizácie,“ tvrdí Anna Terezková, vedúca komunikačného oddelenia KSK.
Podľa šéfa zdravotníckych odborov je ale problémom aj to, že zriaďovatelia zariadení sociálnych služieb, teda už spomínané VÚC, mestá a obce písomné vyzývajú, a dokonca nariaďujú poskytovateľom bezodkladne znižovať výdavky na prevádzku a znižovať počty zamestnancov o desať percent.
„Je k dispozícii aj list košického samosprávneho kraja, v ktorom sa nachádzajú opatrenia na zamedzenie vyšších výdavkov na mzdy, na osobné príplatky, na zákaz prijímania nových zamestnancov, aj keď sú v zariadeniach potrební,“ hovorí Anton Szalay.
„Košický samosprávny kraj nevyzýva poskytovateľov sociálnych služieb, aby plošne znižovali počty zamestnancov o desať percent. Výdavky na prevádzku sa spolu so zariadeniami v zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja prehodnocujú a hľadajú sa možnosti na ich možnú optimalizáciu, čo súvisí s výpadkom príjmov spôsobených pandémiou. Nebol však vydaný žiadny pokyn alebo výzva na plošné zníženie počtu zamestnancov v týchto zariadeniach,“ dodala Terezková.
Údajne nesmú, respektíve iba so súhlasom zriaďovateľa, ani predlžovať pracovné zmluvy. „Samosprávne kraje sa od medializovaných tvrdení dištancujú. Župy žiadne kroky smerujúce k znižovaniu výdavkov či počtu zamestnancov neplánujú, a určite nie v oblasti sociálnej starostlivosti,“ tvrdí župan Jozef Viskupič z SK8.
Faktom je, že ak takéto výzvy kolujú v čase, keď očakávame druhá vlnu pandémie, mnohí hovoria o hazarde. Po prvé, pracovníkov nevieme finančne motivovať a po druhé, ak ich bude v zariadeniach menej, o odkázaných sa nebude mať kto postarať. Keď sa napríklad koronavírus odhalil v zariadení v Pezinku, fungovali najskôr len s vyše dvomi desiatkami opatrovateľov a ošetrovateľov, ktorí tam boli zatvorení a pracovali na dvoch zmenách. S pracovnou silou boli už vtedy na hrane.
„Verím, že toto je iba fáma a že sa nestane, aby niekto znižoval stavy zamestnancov v zariadeniach, kde sú počty zamestnancov poddimenzované. Aj tie súčasné opatrenia, ktoré my v zariadeniach sociálnych služieb musíme naďalej držať, akoby v mimoriadnej situácii, tak tie si vyžadujú práve navyšovanie kapacít a nie znižovania. Ak si niektorí župani myslia, že tie stavy môžeme znižovať, tak to bude mať opačný efekt,“ hovorí Anna Ghanamová z Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb.
Priemerný hrubý plat zamestnancov v zariadení sociálnych služieb bol za uplynulý rok na úrovni 926 eur. Odborári aj preto vyzývajú ministra, aby odmeny pre zdravotníckych a ďalších pracovníkov neodkladali a nariadenia samospráv preverili.
Viac sa dozviete v reportáži Andrey Mačoškovej.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
