Podľa najnovších štatistík vyprodukuje Slovák v priemere 435 kilogramov komunálneho odpadu ročne.
Slováci lámu nelichotivé rekordy. Z roka na rok vyprodukujeme stále viac komunálneho odpadu. Navyše odpadky hádžeme do nesprávnych smetných nádob. Namiesto recyklácie tak zbytočne končia na skládkach.
Podľa najnovších štatistík vyprodukuje Slovák v priemere 435 kilogramov komunálneho odpadu ročne. Najhoršími číslami prispievajú do štatistiky Bratislavský, Trnavský a Nitriansky kraj, kde jeden obyvateľ vyprodukuje viac ako pol tony odpadu za rok.
„Keď to porovnáme s obdobím spred 10 rokov, tak sa je to nárast až o 35 percent. Súvisí to s rastúcou životnou úrovňou, spotreba, nákupy. Každý zakúpený tovar je tvorcom odpadu. Slovensko je stále skládkovou veľmocou, pretože väčšina odpadu končí na skládkach. Pravda je taká, že existujú iné formy ako zhodnotiť odpad: recyklácia, kompostovanie alebo energetické zhodnotenie. Keď ide na skládku, tam mu nedáme šancu na, tak povediac, nový život," vysvetlila analytička Eva Sadovská.
Problém je v tom, že do čiernych nádob na zmiešaný odpad stále hádžeme aj plasty, papier a sklo, teda všetko, čo by sme mohli vytriediť. Podľa analyticky stále dostatočne netriedime.
Onedlho však k čiernej, zelenej či žltej nádobe pribudne ďalšia, na zber zvyškov jedál z kuchyne. „Najčastejšie v čiernych nádobách končí kuchynský bio odpad. Stále potravinami plytváme, v čiernych nádobách nachádzame zvyšky jedla i nerozbalené potraviny," konštatovala Sadovská.
Od 1. januára 2021 budú musieť mestá a obce po novom triediť odpad z kuchyne povinne. V domácnostiach by mali pribudnúť napríklad kompostovateľné vrecká či kýbliky a pred bytovkami nádoby.
Mestá a obce, ale rovnako ani sociálne zariadenia a ich kuchyne, vrátane obyvateľov, nie sú pripravení na to, aby od januára separovali ďalší typ odpadov. "Nemáme kapacity, nie je na tom v žiadnom regióne nastavená logistika, potrebujeme čas na prípravu a výraznú podporu zo strany štátu. Je v záujem Slovenska, aby mestá a obce zvládli tieto úlohy," tvrdí riaditeľ kancelárie ZMOS-u Michal Kaliňák s tým, že samosprávy by potrebovali na tento krok dva roky.
Podľa ministerstva by posúvanie termínu nebolo fér voči samosprávam, ktoré už zber triedeného bioodpadu zaviedli a hovoria aj o vysokej pokute zo strany Európskej komisie.
„Termín preto ministerstvo posúvať neplánuje. Pripravuje legislatívnu zmenu, ktorou chce podporiť obce v triedení a zhodnocovaní kuchynského bioodpadu prostredníctvom príspevku z Environmentálneho fondu. Detaily systému zverejníme, hneď ako bude hotový," reagoval v stanovisku envirorezort.
Podľa Kaliňáka si musíme túto úlohu splniť do roku 2023. „Žijeme v období po kríze, kedy sú samosprávy atakované znižovaním príjmov, máme veľa argumentov a dôvodov, ktoré tvrdia, že túto úlohu nie je možné najbližších päť mesiacov splniť," dodal.
„V súčasnosti nemáme koncové zariadenia a do pol roka, si myslím, že nebude Slovensko schopné zabezpečiť toľko zariadení, ktoré by ho boli schopné spracovať," povedal nám v máji riaditeľ odpadového hospodárstvo AVE SK Peter Krasnec.
Hrozí tak, že odpad sa bude kopiť na zberných dvoroch a to bude finančne náročné. „Spoločnosti, ktoré budú mať odpad u seba, na prevádzkach budú musieť dodržiavať hygienické podmienky, aby nebol zápach, hmyz i hlodavce," dodal Krasnec.
No a všetko to zaplatí spotrebiteľ. Predpokladá sa, že náklady za odpad obciam vzrastú o 30- 50 percent.
Tému spracovala reportérka Lucia Hlaváčková.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
