Jaromír Čižnár končí ako generálny prokurátor. Kto sa môže stať jeho nástupcom?

V kuloároch sa intenzívnejšie hovorí o jednom známom mene. A nie je to Daniel Lipšic.

Posledný deň Jaromíra Čižnára v kresle generálneho prokurátora je oficiálne práve dnešok (17.7). V piatok sa mu totiž končí funkčné obdobie. Svoje rozhodnutie o ďalšom pôsobení má oznámiť v blízkej budúcnosti.

O jeho možnom nástupcovi sa diskutuje už dlhšie aj vzhľadom na nové pravidlá. Parlament totiž tento týždeň schválil novú legislatívu, podľa ktorej sa menia podmienky výberu a odvolania generálneho i špeciálneho prokurátora.

O funkciu šéfa Generálnej prokuratúry (GP) SR by sa mohli uchádzať aj kandidáti, ktorí nie sú prokurátormi. Rozšíriť by sa mal okruh osôb a inštitúcií, ktoré kandidátov navrhujú.

Denník Sme zhrnul mená tých, ktorí sú najhorúcejšími kandidátmi na post séfa prokuratúry. Jedným z najvýraznejších je exminister vnútra a spravodlivosti a advokát Daniel Lipšic.

O tom, že ide o kvalitné meno, hovoria viacerí predstavitelia koalície. Jasné stanovisko o tom, že má záujem kandidovať, však zatiaľ od Lipšica neprišlo. Ide podľa neho skôr o teóriu, no zároveň nikdy priamo nevylúčil, že kadidovať chce.

Zdroj: TASR

Lipšic je bývalý politik a aktuálne sa venuje advokácii. Zastupuje napríklad rodinu Kuciakovcov v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, ale aj televíziu Markíza v zmenkovom procese s Pavlom Ruskom a Marianom Kočnerom.

Za šéfa prokuratúry by ho chcelo najmä hnutie OĽaNO premiéra Igora Matoviča, na ktorého kandidátke sa v roku 2016 jeho Nova dostala do parlamentu. Aj Matovič už povedal, že Lipšic „by bol výborným generálnym prokurátorom“.

Naopak, ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) by uprednostnila, keby sa stal generálnym prokurátorom nejaký prokurátor. Podobný postoj naznačila aj prezidentka Zuzana Čaputová či viacerí odborníci.

Čítajte viac: Koalícia chce zásadne zmeniť voľbu generálneho prokurátora. Do hry sa tak dostáva aj Lipšic

Túto podmienku by spĺňal prokurátor špeciálnej prokuratúry Vasiľ Špirko. Toho zviditeľnil najmä prípad dnes odsúdeného daňového podvodníka Ľuboša Vargu a tiež to, že sa rozhodol svedčiť a hovoril o údajnej korupcii bývalých ministrov Smeru Roberta Kaliňáka a Jána Počiatka.

Špirko uzavrel s Vargom dohodu o vine a treste. Problémy neskôr začal mať aj on. Ako pripomína denník, Kočner sa ho snažil zdiskreditovať cez svojho advokáta Mareka Paru, ktorý v tom čase Vargu obhajoval.

Na Špirka podal trestné oznámenie za údajné falšovanie Vargovej zápisnice. Prokurátora vyšetrovala NAKA pod vedením Róberta Krajmera a citlivý prípad mu odňali.

Zdroj: TASR

Špeciálnemu prokurátorovi Dušanovi Kováčikovi zas prekážalo, že Špirko zvolal tlačovú besedu, na ktorej rozprával o čudnom dianí okolo prípadu a tiež o zastrašovaní jeho osoby.

Disciplinárna komisia Vasiľa Špirka v lete 2018 uznala za vinného, obišiel ale bez trestu. Jeho konanie ocenila aj rada prokurátorov a ako píše Sme, práve on je podľa informácií zo zákulisia najvážnejším kandidátom na šéfa prokuratúry. Sám však tvrdí, že túto ponuku zatiaľ nedostal.

Často spomínaným menom je aj Ján Šanta. Prokurátor špeciálnej prokuratúry je známy aj zo spomínaného prípadu televíznych zmeniek. Špecializovaný trestný súd koncom februára odsúdil Mariana Kočnera a Pavla Ruska na 19 rokov väzenia. Šanta im navrhol 20-ročný trest.

Zdroj: TASR

Šanta priznal, že je pripravený kandidvať, pre portál Aktuality.sk v apríli. Jeho odborné zručnosti aj morálne hodnoty oceňuje aj ministerka Kolíková. Oficiálnu ponuku zatiaľ nedostal ani on.

Tretí kandidát z Úradu špeciálnej prokuratúry je Maroš Žilinka, ktorý dozoruje viaceré ekonomické kauzy Kočnera. Toho komando Kočnerovo komando podľa polície plánovalo okrem aj likvidáciu Žilinku a jeho rodiny za 70-tisíc eur. Tieto plány sa spomínajú aj pri Lipšicovi.

Žilinka bol aj štátnym tajomníkom na ministerstve vnútra v čase, keď ho riadil práve Danial Lipšic. Vyjadrovať bližšie sa Žilinka o svojej možnej kandidatúre na post šéfa prokuratúry nechce.

A napokon, nástupcom Čižnára by mohol byť aj Jozef Čentéš. Ten už za generálneho prokurátora zvolený bol, a to v roku 2011. Vtedajší prezident Ivan Gašparovič ho však odmietol vymenovať do fukcie.

Ústavný súd v roku 2014 rozhodol, že Čentéšove práva boli porušené. Vyhlásil, že ak bude mať podporu, o miesto šéfa generálnej prokurátory sa bude uchádzať aj tentoraz. Čentéš pôsobí ako radový prokurátor GP.


BRATISLAVA/tvnoviny.sk, TASR, TV Markíza
Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

Práve sa číta

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

K téme Generálna prokuratúra

Dôležité udalosti