O stretnutie už požiadal.
Generálny prokurátor Jaromír Čižnár, ktorému končí v piatok (17. 7.)
funkčné obdobie, svoje rozhodnutie o ďalšom pôsobení vo funkcii oznámi v
blízkej budúcnosti.
Ako prvá sa ho dozvie prezidentka Zuzana Čaputová, informovala hovorkyňa prokuratúry Andrea Predajňová. "Bolo by minimálne neslušné, aby sa hlava štátu o tomto rozhodnutí dozvedela z médií," zdôraznil Čižnár, ktorý poskytol zhodnotenie svojho funkčného obdobia.
Hovorca hlavy štátu Martin Strižinec potvrdil, že dosluhujúci generálny prokurátor zatiaľ nemá termín, ale o stretnutie už požiadal.
Čižnára 18. júna 2013 zvolilo v
tajnej voľbe 82 poslancov NR SR. Následne ho 17. júla vymenoval
prezident SR Ivan Gašparovič. Od vzniku SR je v poradí šiestym
generálnym prokurátorom.
Podľa zákona môže Čižnár stáť na čele generálnej prokuratúry, kým nepríde nový šéf prokurátorov. Koalícia schválila v stredu (16. 7.) zákon, podľa ktorého sa zmení výber kandidátov na šéfa GP i špeciálneho prokurátora.
Takto zhodnotil Čižnár päťročné pôsobenie
Prvým krokom po jeho nástupe do funkcie bola previerka spisov. Vydal pokyn, aby sa pouzatvárali trestné veci, a tak znížili prieťahy v prípravnom konaní. "Do konca roka 2013 sa podarilo znížiť počet trestných vecí starších ako dva roky o 45 percent a trestné veci, ktoré sa vyšetrovali viac ako tri roky, klesli o polovicu. V tomto trende sa pokračovalo počas môjho celého funkčného obdobia. Previerky sa vykonávali pravidelne štvrťročne. Zmenená bola aj organizačná štruktúra Generálnej prokuratúry SR, pretože niektoré jej zložky boli podľa môjho názoru nadbytočné," povedal.
Uvítal, že poslanci NR SR prijali po jeho apelovaní zákon o trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb a aj zákon o preukazovaní pôvodu majetku. "Lepšie sa objasňujú trestné činy súvisiace s pochybnými konkurzmi a reštrukturalizáciami. Zákon sa tak využíva v daňových a hospodárskych trestných činoch. Efektivita zákona sa reálne odrazila aj v praxi. Zatiaľ čo za rok 2017 bolo stíhaných 18 právnických osôb, v roku 2018 to bolo 71 a v 14 prípadoch podali prokurátori obžaloby," uviedol.
Počas jeho pôsobenia sa zrealizoval projekt daňovej kobry. "Spolupráca prokuratúry, polície a finančného riaditeľstva výrazne pomohla pri odhaľovaní daňovej trestnej činnosti a od roku 2013 sa štátu zachránili milióny eur. Tento projekt mal aj výrazný preventívny charakter, keď poklesol počet pochybných a často podvodných žiadostí o tzv. vratky DPH," zdôraznil.
Pripomenul, že od svojho nástupu sa snažil vytvoriť podmienky pre špecializáciu prokurátorov na problematiku domáceho násilia. "Som rád, že na všetkých zložkách prokuratúry pôsobia prokurátori - špecialisti. Jedným z prvých krokov bol vznik bezplatnej telefonickej linky a emailu pre týrané osoby. V tejto oblasti sme dosiahli výrazný posun," povedal.
Jedným z prvých prípadov, čo riešil, bola kauza utýranej maloletej Lucky Luknárovej. "Bol som zhrozený nad laxným prístupom subjektov, ktoré mali práva dieťaťa chrániť. Obžalovaný mal podľa navrhovanej dohody o vine a treste vyviaznuť až so smiešne nízkym trestom a matka mala ostať beztrestná. Prípad som odňal a prebrala ho Krajská prokuratúra v Trnave. Výsledkom bolo, že obom boli uložené násobne vyššie tresty a odsúdenie sociálnej pracovníčky," dodal.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
