Československú expedíciu od počiatku prenasledovala smola.
Jedno z najničivejších zemetrasení v dejinách čo do počtu obetí a najväčšia horolezecká tragédia Československa - takéto smutné prvenstvá nesie prírodná katastrofa, ktorá sa odohrala pred pol storočím v Peru, pod vrcholom štítu Huascaran. Otrasy zeme so silou 7,9 stupňa Richterovej stupnice uvoľnili lavínu kameňov, bahna a snehu, pod ktorou našli smrť tisíce ľudí - medzi nimi aj štrnásť československých horolezcov a jeden ich kolega z Čile. V nedeľu 31. mája uplynie od tejto tragickej udalosti 50 rokov.
Československú expedíciu od počiatku prenasledovala smola. Pôvodne chceli horolezci z Liberca vystúpiť na najvyššiu aljašskú a aj severoamerickú horu Mount McKinley (6194 metrov). Tesne po sovietskej invázii v auguste 1968 však na cestu do Spojených štátov nedostali povolenie z politických dôvodov. Preto si vybrali náhradný cieľ, 6768 metrov vysoký Huascarán a južnú stenu susedného vrcholu Huandoy.
Ide o oblasť Peruánskych Ánd, v ktorej sa nachádza 27 večne zasnežených štítov s výškou nad 6.000 metrov, a tiež stovky ľadovcov a ľadovcových jazier. Huascarán je najvyšším vrchom v Peru a nesie meno po Huascárovi, náčelníkovi Inkov zo 16. storočia. Najvyšším vrcholom Ánd je štít Aconcagua s nadmorskou výškou 6974 m n. m.
Expedícia s pätnástimi členmi telovýchovného oddielu Lokomotíva Liberec odletela z Prahy 23. apríla 1970. Jej členovia zistili, že sa stratila časť ich batožiny, ktorá do Južnej Ameriky putovala na palube parníka. Horolezci vyrazili 11. mája do hôr a postavili si základný tábor vo výške 3850 m n. m. pri brehoch Mužského a Ženského jazera. Keďže sa na náročnú stenu štítu Huandoy chystala vystúpiť aj japonská expedícia, rozhodli sa začať práve tu a až potom pokoriť Huascarán.
Celkom nečakane však 18. mája 1970 prišiel o život jediný slovenský člen expedície, mimoriadne nadaný a perspektívny horolezec Ivan Bortel. Iba 27-ročný športovec sa pri spiatočnej ceste z predsunutého tábora pošmykol a zrútil sa do vodopádu. Po páde z výšky 30 metrov bol na mieste mŕtvy.
Na rozlúčke s horolezcom v mestečku Yungay sa zúčastnilo aj veľa domácich obyvateľov. Niektorí horolezcom radili, aby sa vrátili domov, pretože ich "hory nechcú". Hoci o takejto možnosti uvažovali, napokon sa rozhodli aspoň pre ľahší výstup na spomínaný Huascarán, pričom chceli postaviť tábor na inom mieste.
Práve pred presunom sa 31. mája popoludní o 15. hodine 23. minúte miestneho času zachvela zem. Hoci prvý otras trval len 40 sekúnd, jeho dôsledky boli mimoriadne ničivé. O život prišlo 66-tisíc, podľa niektorých zdrojov až do 75-tisíc ľudí v oblasti veľkej ako Česká a Slovenská republika dokopy. Zničených tu bolo asi 80 percent budov. V mestečku Yungay, kde sa konala len pár dní predtým rozlúčka so zosnulým horolezcom, zomrelo 20-tisíc obyvateľov.
Najväčší podiel na skaze mala lavína zo skál, snehu a ľadu - a v údolí už aj z bahna -, ktorá sa pri otrasoch dala do pohybu. Menšia lavína, ktorá spadla medzi Mužské a Ženské jazero, pochovala československých horolezcov a ich čílskeho kolegu. Zem sa v tejto oblasti chvela ešte niekoľko ďalších dní. Smrť horolezcov oficiálne potvrdil peruánske orgány 8. júna 1970.
Podľa počtu obetí bolo dosiaľ najničivejšie zemetrasenie 24. januára 1556 v Číne. Zahynulo pri ňom 830.000 ľudí. Zemetrasenie na Sumatre - vrátane vlny cunami - si vyžiadalo vyše 283.000 mŕtvych. V prvej dvadsiatke je aj zemetrasenie v Peru z roku 1970.
Členovia expedície Ivan Bortel, Arnošt Černík, Milan Černý, Jiří Jech, Václav Urban, Valerián Karoušek, Jaroslav Krecbach, Miloš Matras, Ladislav Mejsnar, Milan Náhlovský, Bohumil Nejedlo, Zdeněk Novotný, Jiří Rasl, Svatopluk Ulvr a Vilém Heckel majú pamätné nápisy na Symbolickom cintoríne horolezcov v Českom raji, ďalšie pamätníky sú pri obci Bedřichov a v pražskej časti Malešice. Od začiatku 70. rokov pripomínajú tragédiu tiež lyžiarske preteky Jizerská Päťdesiatka. Katastrofou bol inšpirovaný aj album Huascarán skupiny Fermata z roku 1977.
V oblasti je od roku 1975 prírodná rezervácia, na zoznam svetového prírodného dedičstva ju zapísalo aj UNESCO (Organizácia spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru).
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
