Diskutujúci sa stretli v mimoriadnej relácii na TV Markíza.
Slovensko spoznalo plán postupného naštartovania ekonomiky. Skladá sa zo štyroch fáz, pričom prvá je už v platnosti. Po týždni až dvoch bude krízový štáb prehodnocovať epidemiologickú situáciu v krajine a podľa nej sa rozhodne, či vstúpime do ďalšej fázy alebo urobíme krok späť.
„Bude to významný krok. Prvá fáza pomôže k oživeniu ekonomiky. Som rád, že krízový štáb a hlavný hygienik takto rozhodli. Dúfajme, že tento vírus nám ešte neexploduje, a že ten pozitívny vývoj bude pokračovať. Teraz je veľmi dôležité, aby ľudia naďalej dodržiavali hygienické opatrenia," hovorí Richard Sulík.
Práve minister hospodárstva bol prvý, ktorý ešte pred Veľkou nocou hovoril, že by sme už mali postupne otvárať menšie prevádzky. Pre tento postoj sa dostal do tvrdého stretu s predsedom vlády Igorom Matovičom, ktorý nechcel o tom ani počuť.
„Som spokojný, nateraz to stačí, netreba to zasa preháňať," uviedol Sulík na margo toho, či je prvá fáza z jeho pohľadu v poriadku a či bolo zavedená včas.
Prvá fáza ekonomike veľmi nepomôže, ide však o pozitívny signál
Štát momentálne masívne podporuje podnikateľov, ktorí boli zasiahnutí koronakrízou. Otváraním prevádzok by mal postupne ušetriť nemalé finančné zdroje. Minister financií však brzdí eufóriu.
„Vieme, že celý maloobchodný predaj má potenciál okolo troch percent HDP. S tým, že návrat do normálu nebude taký ako pred koronou. Takže očakávame, že by to na úvod mohlo byť jedno percento HDP," predpovedá Eduard Heger.
„Tu ani nejde o to, že by to bola nejaká veľká úspora, lebo nebude. Ide skôr o to, aby sme postupne štartovali ekonomiku," doplnil minister.
Celkovú spokojnosť s plánom prejavil aj dlhoročný bývalý minister financií Ivan Mikloš. Neotváral by však len prevádzky.
„Vítam, že takýto plán existuje a vláda ho prijala pomerne rýchlo. Prvá fáza síce nebude mať veľký efekt na ekonomiku, ale je to veľmi dôležitý signál, že ľudia vedia predvídať, čo sa bude diať. Myslím si však, že škôlky a základné školy prvý stupeň by mali byť otvárané skôr. Samozrejme, s prísnymi hygienickými opatreniami, pretože viažu obrovské množstvo ľudí, ktorí musia zostať doma s deťmi na OČR," uviedol Mikloš.
V tomto prípade majú hlavné slovo zdravotníci a hygienici. Samotný minister zdravotníctva Marek Krajčí hovorí o veľkých rizikách takéhoto postupu.
„Pokiaľ by sme k takémuto opatreniu pristúpili, tak sa nám situácia môže veľmi ľahko vymknúť spod kontroly, pretože deti môžu koronavírus roznášať úplne bez príznakov. Takto by nám potom mohli stúpnuť počty u rodičov, ale aj u starých rodičov, ktorí už patria medzi najrizikovejšiu skupinu," vysvetlil minister.
„Školy a škôlky viažu veľkú časť pracovnej sily, odhadli sme, že je to asi 300-tisíc mám a otcov, ktorí sú na OČR. To však neženie nikoho do krachu. Nie je to také, ako keď zavretie reštauráciu zo dňa na deň. Firmy majú síce výpadky pracovnej sily, ale nie je to kritické. V tomto prípade by malo zavážiť viac medicínske hľadisko," dodal Richard Sulík.
Pravdou je, že štát chce v druhej fáze pootvárať škôlky aspoň pre ľudí, ktorí pracujú napríklad v záchranných zložkách. Uvoľní tak množstvo rodičov, ktorých potrebuje v boji proti koronavírusu.
Nemecký koncept sa javí ako najlepší, Švédi skúšajú úplne niečo iné
Z otvárania obchodov a služieb slovenská ekonomika nevyžije. Podstatná je výroba, ktorú potrebujeme čo najskôr naštartovať.
„Všetko závisí od disciplinovanosti národa a ako sa s koronavírusom popasujú veľké ekonomiky, od ktorých sme závislí. Problém firiem nie je v tom, že by im nemohli ľudia nastúpiť do práce, ale čo by v tej práci robili, keďže dodávatelia zo západných krajín im vypadli a vypadli aj odbytištia, lebo je všetko pozatvárané," vysvetlil Eduard Heger.
„Nebude to zo dňa na deň, ale to oživenie príde. Dovtedy je potrebné ekonomiku podporovať. Jednu vec, ktorú ešte môžeme urobiť, je masívne zlepšovanie podnikateľského prostredia," doplnil Richard Sulík.
V súčasnej situácii nikto nevie predpovedať, čo bude nasledovať. Viacerí odborníci varujú, že pokojne sa môže vrátiť aj druhá vlna nákazy a je viac či menej isté, že sa budeme musieť nejakým spôsobom naučiť žiť s ochorením COVID-19, až kým vedci nevyvinú vakcínu. Odhady hovoria až o 18 mesiacoch. Otázka preto je, čo v takomto prípade naordinovať ekonomike.
„Za veľmi dobré skombinovanie medicínskych a ekonomických opatrení považujem Nemecko, ktoré ma relatívne veľa nakazených, ale oproti rovnako porovnateľným krajinám aj nízku smrtnosť. Navyše, ide do ekonomiky napumpovať obrovské množstvo peňazí, aby po jej naštartovaní mohli prosperovať," uviedol Ivan Mikloš.
„Chcel by som k tomu povedať ešte jednu vec. My však teraz nevieme, ktorý prístup z hľadiska zdravotných, ekonomických a politických rizík bol najlepší. Pretože sú aj názory a Švédsko je asi jediná krajina, ktorá ide týmto spôsobom, že správnym postupom môže byť aj kolektívna imunizácia. Toto teda budeme vedieť vyhodnotiť až po kríze," uzavrel.
Politici a odborníci sa stretli v mimoriadnej relácii TV Markíza. TU si ju môžete pozrieť.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
