To, čo od druhých ľudí chceme, tak v prvom kroku by sme to mali dať sami sebe.
Vzťahy - azda najkomplikovanejšia vec medzi ľuďmi. Nie je nič horšie, ako keď sa naštrbia a niekedy to býva aj pre obyčajnú banalitu. Určite nám dáte za pravdu, že obzvlášť v rodine sa to nesie ťažko. A jednou z možných príčin podľa psychológa Roberta Krauseho je tzv. komplex menejcennosti.
Prvý vzťah nadväzuje človek už počas vnútromaternicového vývinu. Vtedy komunikuje dieťa s matkou cez pupočníkovú šnúru. „Často si ani neuvedomujeme, že cez pupočníkovú šnúru si matka významne vymieňa s dieťaťom informácie cez rôzne chemické látky, ktoré významne ovplyvňujú aj jeho osobnosť," vysvetľuje.
Ďalšie vzťahy bábätko nadväzuje v rámci vnútromaternicového vývinu napr. s otcom, keď sa mu prihovára alebo hladká brucho. Nadväzuje ich aj po narodení a okrem rodičov a blízkych napr. aj v škôlke či školách. Nesmieme tiež zabúdať, ako hovorí Krause, že vzťahy nadväzujeme aj pracovné i partnerské.
„A práve preto sú vzťahy veľmi dôležitou premennou a treba im venovať pozornosť. Posúvajú nás a významne ovplyvňujú, to ako sa cítime, ale ovplyvňujú aj naše všetky vzťahy," konštatoval psychológ.
Prvá „veľkovýrobňa" komplexov menejcennosti je rodina. Napr. rodič môže povedať svojmu dieťaťu: 'Tieto reči si radšej nechaj pre deti na detskom ihrisku'. Psychológ vysvetlil, že v tomto momente rodič útočí na identitu dieťaťa a hovorí mu, že je nikto a takýmto štýlom sa s ním rozprávať nebude. „V podvedomej úrovni to v dieťati tvorí asociačný spoj - on je niekto, ja som nikto," povedal.
No ak sa ho nepodarí vytvoriť v rodine, tak druhou "veľkovýrobňou" komplexov je škola. Mnohokrát máme možnosť vnímať rôzne komunikačné vstupy od učiteľov, ktorí napr. povedia - 'Ty radšej nespievaj alebo kresleniu sa nevenuj, nekreslíš pekne'.
„Je veľmi dôležité uvedomiť si, že to, čo hovoríme druhým ľuďom, významne vplýva na ich sebaobraz alebo identitu. Hneď ako niekomu poviete: 'Ty si', tak útočím na jeho identitu," zdôraznil odborník.
Ak sa však komplex menejcennosti nepodarí vytvoriť ani v škole, tak s vysokou pravdepodobnosťou to podľa Krauseho zavŕši partnerský vzťah.
Možno aj vy poznáte zo svojho partnerského života tieto vety: "Radšej to ja nacúvam, ty necúvaj," alebo: "Môžeš variť, ale nie, keď príde návšteva."
Podľa Krauseho by sme si mali uvedomiť, že významne ovplyvňujeme aj druhých ľudí a aj to, akým štýlom oni vnímajú seba samého.
"Vzťahy majú tri roviny - ja-ja, ja-ty a ty-ja. Sú významne ovplyvňované, ak sa nachádzame vo vzájomnom pôsobení s inými ľuďmi. Ak chcete zmeniť vzťah ja-ty alebo ty-ja, možno prvý krokom môže byť, keď zmeníte vzťah so sebou samým. Druhí ľudia sú len naším odrazom. A preto je veľmi dôležité uvedomovať si, že to, čo od druhých ľudí chceme, tak v prvom kroku by sme to mali dať sami sebe," dodal.
Kto je Robert Krause?
Psychológiu začal študovať pred viac než 10 rokmi. Počas štúdia na vysokej škole napísal dve knihy a niekoľko vedeckých článkov. Pracoval ako dobrovoľník na detskej onkológii a taktiež s telesne a mentálne postihnutými deťmi. Pôsobil tiež ako dobrovoľník Svetovej organizácie UNICEF a viedol prednášky pre projekt Školy pre Afriku.
V roku 2015 bol vybraný medzi TOP 5 podnikateľov zo Slovenska, ktorí popri štúdiu podnikajú, a to ako jediný zástupca z oblasti vzdelávania. Vyškolil niekoľko tisíc ľudí z 13 národností. V súčasnosti zastrešuje predmet Behaviorálna ekonómia v Španielsku na Univerzite v Manrese a vedecký modul aplikácie neuropsychológie v Montessori metóde v Mexiku, Španielsku a v Afrike. Je vysokoškolským učiteľom na Katedre pedagogickej a školskej psychológie na Pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.
Napriek mnohým pracovným úspechom je však Robert najmä človekom, pre ktorého je dôležitá rodina, zdravie, šport, rozvoj a vzťahy. Je šťastne ženatý a je otcom dvoch krásnych dcér - Ellie a Lori.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
