Ľudia sa pýtajú, či je bývanie vo vyšších podlažiach bezpečné.
Majú hasiči techniku na zvládnutie výškových budov? Prečo nemajú pri sebe nafukovacie vankúše, do ktorých by ľudia skákali? Po prešovskej tragédii sa ľudia pýtajú, či je bývanie vo vyšších podlažiach bezpečné.
Plošinu, ktorú dokážu vytiahnuť aj do viac ako 40-metrovej výšky, majú na Slovensku takmer všetky krajské mestá. Jednu z prvých dostali v Bratislave ešte v roku 2010 a hasiči boli z nej nadšení.
Podobnú plošinu použili aj v Prešove, ľudia sa teraz pýtajú, prečo sa s ňou hasiči nedostali na najvyššie poschodia, ktoré by hravo zvládli. Aby hasiči dosiahli najvyššie poschodia, museli by techniku pristaviť čo najbližšie k paneláku. Okolie budovy však po explózii bolo posiate úlomkami panelov, plošinu museli pristaviť vo väčšej vzdialenosti a zasahujúci hasiči tak prišli o možnosť dostať sa na vyššie poschodia.
Na čo museli myslieť ako prvé, je ukotvenie 20-tonového podvozku. Na tráve je to nemožné.
Mnohí sa pýtajú aj to, prečo na Slovensku nemáme nafukovacie vaky, do ktorých by ľudia v núdzi skákali. Hasiči majú pochybnosti o tom, koľko ľudí by našlo odvahu skočiť do nej z 10. poschodia. Nafukovačku by navyše človek nemusel trafiť, respektíve by ju okamžite zničil padajúci úlomok z bytu. Čo si ale mnohí nevšimli, hasiči použili možno po prvý raz takzvaný evakuačný tunel vysunutý z plošiny, aby nemuseli s každým jedným zachráneným chodiť dole.
A či je nebezpečné bývať na najvyšších poschodiach? Nové výškové budovy majú na Slovensku schválené prepracované protipožiarne opatrenia, množstvo hlásičov, evakuačné výťahy či únikové cesty. V starých panelákoch majú obyvatelia len jednu cestu – schodisko – a oň obyvatelia prešovského paneláku prišli v momente výbuchu.
Tému spracoval Braňo Tomaga
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
