Štátni lesníci vtedy tvrdili, že ak popadané stromy neodstránia, bude to katastrofa.
Čo považujú domáci po ničivej kalamite za najväčší úspech a, naopak, čo za najväčšiu chybu? A, hlavne, ako sa odvtedy zmenili Tatry?
Zábery spred pätnástich rokov sme porovnali s tými z dneška. A ukážeme vám, aké tajomstvo sa ukrývalo pod jedným zo spadnutých stromov. Až doposiaľ o ňom väčšina ľudí netušila.
Viac v reportáži Mareka Vnenčáka
Hneď po kalamite sa strhol boj medzi aktivistami a lesníkmi o najprísnejšie chránené územia. Lesoochranárske zoskupenie VLK vtedy chcelo zastaviť ťažbu kalamitného dreva aspoň v Tichej a Kôprovej doline vo Vysokých Tatrách. Štátni lesníci tvrdili, že ak popadané stromy neodstránia, bude to katastrofa. Boli sme sa o tom presvedčiť v Tichej doline.
Po neúspešných debatách a rokovaniach napokon v roku 2007 Tichú dolinu aktivisti zablokovali vlastnými telami a usporadúvali aj protestné akcie.
Lesníci tvrdili, že už aj nepováľané stromy ničí lykožrút. Presúvať sa vtedy mal aj do iných dolín.
Pri dnešnom pohľade sa zdá, že predpovede lesníkov sa vraj nenaplnili. Tvrdí to aj Erik Baláž, ktorí bol medzi aktivistami od začiatku a doliny pravidelne sleduje.
„Ako prvé prišli na miesto jarabiny, ktoré veľmi rýchlo vyrástli a dnes majú výšku asi sedem metrov. Urobili špeciálnu mikroklímu, zachránili pôdu. A pod nimi sa už zmladzujú smreky, ale našli by sme aj jedle," hovorí.
Čo si o Tichej a Kôprovej doline teraz myslia lesníci sme sa nedozvedeli. Vyjadrenia odmietli Štátne lesy TANAP-u, ktoré tu hospodária, Lesnícka fakulta vo Zvolene, Národné lesnícke centrum a napokon neprišla odpoveď ani z ministerstva pôdohospodárstva.
„Veľmi dôležité sú odumreté stromy, ktoré predstavujú biotop pre rôzne druhy organizmov," doplnil Baláž.
Rastú na nich aj nové stromy a ich telá zadržujú obrovské množstvá vody, čím ju udržujú v krajine. Do sto rokov bude vraj v Tichej a Kôprovej doline krásny rôznorodý les.
Viac v reportáži Mária Kermieta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
