Michal ostal bez sľúbených peňazí a takmer ho vysťahovali aj s rodinou z ubytovne.
Pracoval, no po mesiaci mu zamestnávateľ údajne nevyplatil plnú výšku mzdy, na ktorú mal nárok. Ostal bez peňazí a stačilo málo, aby ho z ubytovne s rodinou vysťahovali.
Michal Galik sa od apríla zamestnal v reštaurácii v bratislavskej Petržalke ako pomocný kuchár. No výplata, ktorú mal za odpracovaný mesiac dostať, neprišla taká, akú čakal.
„Môj zamestnávateľ ma nevyplatil, vyplatil mi iba časť mzdy, ktorej výška bola približne 300 eur. Teraz vďaka tomu, že mi nevyplatil moje peniaze, mohla moja rodina skončiť na ulici, nebyť mojich rodičov, tak sme veľmi zle na tom," povedal nám pán Michal.
Podľa pracovnej zmluvy mal dostať za mesiac 520 eur v hrubom, čo je dnes minimálna mzda. To znamená, že aj keby mu zamestnávateľ vyplatil spomínanú sumu, desiatky eur mu dlhuje stále. Michal ale upozorňuje, že v skutočnosti odpracoval oveľa viac. „Na výplatnej páske mi nesedí tá pracovná osemhodinová doba, ktorá nie je pravda, moja pracovná doba bola 14 hodín, 20 dní odrobených mám," tvrdí.
Ukazuje, že takto to má aj v zmluve. Pričom dohoda bola podľa neho 4 eurá na hodinu. Zamestnávateľ by mu dlhoval oveľa viac. Šéfa sa snažil kontaktovať, poslal mu aj smsku, kde ho žiada, aby mu ušlú mzdu vyplatil, ten vraj na výzvu nereagoval.
„Zamestnanec by si mal dávať pozor pri podpise zmluvy, koľko hodín bude podľa toho pracovať, je dôležité, aby nebol pracovný čas rozvrhnutý na viac ako 12 v priebehu 24 hodín. Môže to byť viac ale iba ako práca nadčas," vysvetlil hovorca inšpektorátu práce Marek Heinrich.
Odborári upozorňujú, že v tomto prípade mohlo ísť aj o to, že zamestnanec sa mohol na jednom dohodnúť a iné podpísať. Čo môže vymáhanie mzdy komplikovať.
„Stretávame sa s prípadmi, kedy časť mzdy je zamestnancovi vyplácaná prostredníctvom pracovnej zmluvy, ale časť mu je vyplácaná na ruku. Týmto zamestnávateľ nielen obchádza zákon, ale ide aj o krátenie odvodov a daní, povinnosti voči Sociálnej poisťovni a zdravotným poisťovniam," zdôraznila hovorkyňa Konfederácie odborových zväzov Martina Nemethová.
Čo môže zamestnanec v podobnej situácii robiť?
Podľa Heinricha nevyplatenie mzdy je trestný čin za podmienky, že je preukázaný úmysel. „Pokiaľ ide o samotnú obranu, ak zamestnanec nedostal mzdu, odporúčame najskôr poslať zamestnávateľovi predžalobnú výzvu, kde požiada zamestnávateľa, aby mu dlžné prostriedky vyplatil, a ak tak neurobí, že sa obráti na súd," konštatoval.
O pomoc môžete požiadať potom centrum právnej pomoci a ak uznajú, že vaša finančná situácia je zlá, súdiť sa môžete bez toho, aby ste platili. Dostať môžete aj bezplatné právne zastupovanie.
Ak sa dostanete do podobnej situácie, obrátiť sa môžete samozrejme aj na inšpektorát práce, na zreteli treba ale mať, že ten za vás mzdu od zamestnávateľa vymôcť nemôže.
Reportáž spracovala Andrea Mačošková.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
