Cieľom je podľa Rubia ukončiť vojnu spôsobom, ktorý "bude spravodlivý, trvalý, udržateľný a prijateľný pre všetky zúčastnené strany".
Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v utorok po stretnutí so svojím ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom v Rijáde vyhlásil, že Washington sa usiluje o spravodlivé a trvalé riešenie vojny na Ukrajine. Utorkové stretnutie označil za prvý krok dlhej a náročnej cesty.
Ukončenie vojny si podľa neho bude vyžadovať ústupky zo všetkých strán. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP, AP a denníka The Guardian.
Rubio zároveň potvrdil, že Európa bude súčasťou rozhovorov o ukončení takmer tri roky trvajúceho konfliktu. "Sú tam aj iné strany, ktoré majú sankcie (voči Rusku), Európska únia bude musieť byť v istom momente pri stole, pretože aj ona má sankcie," povedal americký minister. Vyjadril tiež presvedčenie, že Moskva je ochotná zapojiť sa do "seriózneho procesu" na ukončenie vojny.
Podľa slov šéfa americkej diplomacie je potrebné pochopiť, že americký prezident Donald Trump je jediným lídrom, ktorý dokáže spojiť ľudí, aby začali hovoriť o ukončení vojny. Tiež tvrdí, že všetci zúčastnení musia súhlasiť s dohodou, píše The Guardian.
Cieľom je podľa Rubia ukončiť vojnu spôsobom, ktorý "bude spravodlivý, trvalý, udržateľný a prijateľný pre všetky zúčastnené strany".
Hovorkyňa amerického ministerstva zahraničných vecí Tammy Bruceová vo vyhlásení uviedla, že Rubio a Lavrov sa dohodli na "vymenovaní príslušných tímov na vysokej úrovni, ktoré začnú pracovať na spôsobe, ako čo najskôr ukončiť konflikt na Ukrajine".
Rubio tiež poznamenal, že "existujú mimoriadne príležitosti na partnerstvo" s Ruskom, pričom kľúčom k tomu je ukončenie konfliktu, píše AFP.
Na utorkových rokovaniach sa zúčastnil aj Trumpov poradca pre národnú bezpečnosť Mike Waltz, ktorý uviedol, že rokovania o ukončení vojny sa zamerajú na územie a bezpečnostné záruky. "Toto musí byť trvalé ukončenie vojny a nie dočasné, ako sme to videli v minulosti," vyhlásil Waltz po skončení rokovaní.
Podľa denníka The Guardian Waltz tiež zopakoval výzvu na vytvorenie "bezpečnostnej záruky pod európskym vedením" a zvýšenie výdavkov na obranu v Európe.
"Skutočnosť, že tretina našich spojencov v NATO stále neprispieva na obranu minimálne dve percentná svojho HDP desať rokov po tom, čo sme všetci spoločne uzavreli túto dohodu, je neprijateľná," uviedol.
To, že Británia Francúzsko a ďalšie krajiny hovoria o tom, že by chceli výraznejšie prispieť k bezpečnosti Ukrajiny, považujú USA podľa Waltza za dobrú vec.
Na tvrdenia o tom, že Ukrajinci a Európania sa cítia odsunutí na vedľajšiu koľaj v súvislosti s rokovaniami o ukončení vojny, reagoval slovami, že je potrebné hovoriť s oboma stranami, ak ich chcete spojiť.
"A budeme naďalej všetkým pripomínať, že doslova v priebehu niekoľkých minút po tom, ako prezident Trump zavesil telefón (ruskému) prezidentovi (Vladimirovi) Putinovi, zavolal (a) hovoril s (ukrajinským) prezidentom (Volodymyrom) Zelenským," dodal. Pochválil tiež "kyvadlovú diplomaciu", píše britský denník.
Spojené štáty a Rusko sa dohodli, že čo najskôr začnú proces vedúci k urovnaniu vojny na Ukrajine, uviedol po utorňajšom stretnutí v Rijáde šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov. Rusko bude podľa neho čakať, kým USA potvrdia svojich vyjednávačov pre mierové rokovania, a následne recipročne vymenuje vlastných. Lavrov dodal, že USA po schôdzke "lepšie" chápu postoj Ruska. TASR o tom informuje podľa agentúry TASS a AFP.
"Rozhovor bol, myslím, veľmi užitočný. Nielenže sme sa počúvali, ale navzájom sme sa vypočuli a mám dôvod veriť, že americká strana lepšie pochopila našu pozíciu," uviedol ruský minister zahraničných vecí na tlačovej konferencii.
Ruský minister ďalej odmietol myšlienku členstva Ukrajiny v Severoatlantickej aliancii. Počas schôdzky s americkými predstaviteľmi bolo podľa Lavrova konštatované, že americký prezident Donald Trump je "prvý zo západných lídrov" ktorý povedal, že "zatiahnutie Ukrajiny do NATO bolo jednou z najväčších chýb prezidenta (Joea) Bidena".
Zopakoval postoj Moskvy, že ak by sa Ukrajina stala súčasťou Aliancie, pre Rusko a jeho záujmy by to predstavovalo "priamu hrozbu". Ruská strana podľa Lavrova na rijádskom stretnutí tlmočila americkým predstaviteľom, že je proti tomu, aby ktorýkoľvek člen NATO vyslal svoje jednotky na Ukrajinu.
"Akékoľvek pôsobenie ozbrojených síl pod inou vlajkou na tom nič nemení. Je to samozrejme úplne neprijateľné," zdôraznil.
Ruská a americká delegácia sa podľa slov Lavrova "prakticky zhodli" na tom, že čím skôr obnovia fungovanie svojich diplomatických misií a vymenujú svojich veľvyslancov vo Washingtone a Moskve. Dohodu o vyriešení tejto záležitosti Lavrov označil za "pravdepodobne najnaliehavejšiu a najťažšiu".
Lavrov podotkol, že obe strany majú záujem obnoviť konzultácie o geopolitických otázkach a odstrániť "umelo vytvorené prekážky" vzájomne výhodnej hospodárskej spolupráce. Podľa AFP tým naznačil, že USA sa vyslovili v prospech zrušenia sankcií uvalených na Rusko za jeho inváziu na Ukrajinu.
Rokovania v Saudskej Arábii viedli ministri zahraničných vecí Marco Rubio a Sergej Lavrov. Zúčastnil sa na nich aj Trumpov vyslanec pre Blízky východ Steve Witkoff, poradca pre národnú bezpečnosť Mike Waltz a poradca ruského prezidenta Ušakov. Ukrajinskí predstavitelia na ne pozvaní neboli.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
