Ruský prezident Vladimir Putin je otvorený diskusii o dohode o prímerí na Ukrajine so zvoleným šéfom Bieleho domu Donaldom Trumpom, vylučuje však akékoľvek veľké územné ústupky a trvá na tom, aby sa Kyjev vzdal ambícií vstúpiť do NATO.
Pre agentúru Reuters, ktorá o tom informovala v stredu, to uviedlo päť ruských predstaviteľov blízkych Kremľu, ktorí si neželali byť menovaní.
Tieto zdroje tvrdia, že Kremeľ by mohol vo všeobecnosti súhlasiť so zmrazením konfliktu pozdĺž frontovej línie. Podľa nich existuje priestor na rokovania o presnom rozdelení štyroch oblastí na východe Ukrajiny - Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej. Ruské sily ich čiastočne okupujú a Moskva tvrdí, že tieto štyri regióny sú súčasťou Ruska.
Dvaja predstavitelia uviedli, že Rusko môže byť otvorené stiahnutiu svojich jednotiek z relatívne malých území v Charkovskej a Mykolajivskej oblasti ležiacich na severe, respektíve juhu Ukrajiny.
Zároveň konštatovali, že rozhodnutie amerického prezidenta Joea Bidena povoliť Ukrajine nasadenie amerických rakiet ATACMS do útokov na ciele vo vnútrozemí Ruska, by mohlo skomplikovať a oddialiť urovnanie konfliktu a posilniť požiadavky Moskvy.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v stredu uviedol, že variant zmrazenia ukrajinského konfliktu Rusku nevyhovuje a zopakoval, že prezident Vladimir Putin je otvorený rokovaniam.
Reuters píše, že Rusko okupuje 18 percent územia Ukrajiny vrátane polostrova Krym, ktorý anektovalo v roku 2014, 80 percent Donbasu (Doneckej a Luhanskej oblasti), viac ako 70 percent Záporožskej a Chersonskej oblasti, ako aj necelé tri percentá Charkovskej oblasti a malú časť Mykolajivskej oblasti.
Celkovo má pod kontrolou vyše 110 000 kilometrov štvorcových ukrajinského územia. Ukrajinské sily v auguste obsadili asi 650 km2 ruskej Kurskej oblasti.
Podľa jedného zo zdrojov môže Putin na domácej scéne prezentovať dohodu o prímerí, podľa ktorej si Rusko ponechalo väčšinu územia Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti a most na Krym. O budúcnosti samotného Krymu sa podľa všetkých piatich zdrojov nediskutuje.
Jeden z predstaviteľov, oboznámený s diskusiami na najvyššej úrovni v Kremli, povedal, že Západ bude musieť prijať „tvrdú pravdu“, že ani všetka podpora, ktorú poskytol Ukrajine, nemôže zabrániť Rusku vyhrať vojnu.
Na otázku, ako by mohlo vyzerať možné prímerie, sa dvaja ruskí predstavitelia odvolávali na návrh, ktorý bol takmer schválený v apríli 2022 po rokovaniach v Istanbule a o ktorom Putin hovoril ako o možnom základe pre dohodu.
Podľa tohto návrhu, ktorý má k dispozícii agentúra Reuters, musí Ukrajina súhlasiť s trvalou neutralitou výmenou za medzinárodné bezpečnostné záruky od piatich stálych členov Bezpečnostnej rady OSN - Veľkej Británie, Číny, Francúzska, Ruska a Spojených štátov.
Jeden z ruských predstaviteľov povedal, že k dohode nedôjde, pokiaľ Ukrajina nedostane bezpečnostné záruky.
Ukrajina územné ústupky odmieta a tvrdí, že akékoľvek mierové rozhovory by sa mali zakladať na jej desaťbodovom pláne, ktorý zahŕňa stiahnutie ruských síl z jej územia a úplnú územnú celistvosť.
Jej predstavitelia pripustili, že niektoré územia by sa mohli vrátiť skôr prostredníctvom diplomatických rokovaní ako vojenskými prostriedkami. Kyjev tiež trvá na tom, že členstvo v NATO je jediným spôsobom, ako zabrániť ďalšej agresii Ruska.
V Utorok si svet pripomenul 1000 dní od začiatku vojny na Ukrajine. Pozrite si reportáž Televíznych novín:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
