Zatiaľ nie je jasné, ako a či vôbec povolenie používať rakety dlhého doletu môže zmeniť priebeh vojny. Špekuluje sa aj o tom, že by mohli slúžiť ako nástroj pri prípadných diplomatických rokovaniach. Proti ruským úspechom na fronte totiž aj Ukrajinci potrebujú karty, s ktorými sa dá hrať.
Ukrajina zo soboty na nedeľu prežila jeden z najväčších vzdušných náletov, keď Rusi na jej územie odpálili vyše 120 rôznych rakiet cielených hlavne na energetickú infraštruktúru.
Kým nemecký kancelár Olaf Scholz telefonoval s ruským prezidentom, dosluhujúci americký prezident Joe Biden Ukrajincom uvoľňuje ruky a povoľuje im použiť v boji proti Rusom rakety dlhého doletu.
„Rozhodnutie amerického prezidenta je dlhoočakávané, ale, bohužiaľ, aj príliš neskoré,“ hovorí generál vo výslužbe Pavel Macko.
Rakety ATACAMS by mali byť prioritne použité v útokoch na ruské letiská, na ktorých sa nachádzajú bojové vrtuľníky.
„Neočakávajme masové používanie týchto rakiet. Jednak ich toľko nemajú a jednak budú zdržanliví. Rusi sa na toto rozhodnutie stihli pripraviť. Veľké letecké základne presunuli do oblasti, ktoré sú mimo dosah týchto rakiet,“ priblížil Macko.
A to za hranicu 300 kilometrov. Po USA zvažuje povolenie zasahovať ciele hlboko na ruskom území Ukrajiny aj Francúzsko a Británia. Tie dodávajú Kyjevu rakety SCALP a Storm Shadow.
„Ukrajina by mala byť schopná použiť zbrane, ktoré sme jej poskytli, aby nielen zastavila útoky, ale aby ich aj opätovala,“ uviedol šéf európskej diplomacie Borrell.
„Ako predseda vlády SR vyjadrujem ostrý nesúhlas s rozhodnutím amerického prezidenta Bidena povoliť použitie amerických rakiet dlhého doletu na ciele na území Ruskej federácie s jasným cieľom úplne zmariť alebo oddialiť mierové rokovania,“ poznamenal slovenský premiér Fico.
Väčšou hrozbou pre Rusov ako americké rakety by boli nemecké taurusy s doletom až 500 kilometrov. Berlín sa však dodaniu týchto rakiet dlhodobo bráni a podobný signál vydal aj dnes.
„To by bol zásadný ‚game changer‘, pretože sa dá predpokladať, že Rusi stiahli presne za tú hranicu 300 kilometrov,“ podotkol Macko.
Po víťazstve Donalda Trumpa sa stále viac hovorí o zastavení dodávok zbraní pre Ukrajinu a začatí mierových rokovaní. Kým k nim príde, ďalšie vyzbrojovanie Ukrajiny by podľa analytikov mohlo zvýšiť jej vyjednávaciu silu pri dohadovaní mierovej zmluvy.
„Ak to chcete urobiť, musíte čo najviac postaviť svoju stranu do silnejšej pozície vojensky a aj takticky. A to znamená, že budete pokračovať v poskytovaní vojenskej podpory pri príprave na akékoľvek vyjednané riešenie,“ vyjadril sa bývalý americký veľvyslanec v Gruzínsku Jan Kelly.
Podľa novinára Jiřího Justa, ktorý žije v Moskve, v Rusku panuje zo situácie isté napätie. Celý jeho pohľad na vec si môžete pozrieť v nasledujúcom rozhovore:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
