Štúdia, publikovaná 16. októbra v odbornom magazíne Journal of Fish Biology, je prvým popisom leucizmu u žralokov ostnatých.
Pri pobreží Albánska objavili veľkú raritu. Už samotné stretnutie s týmto hlbokomorským žralokom je výnimočné, no rybárska loď náhodne narazila na jedinca so vzácnou genetickou mutáciou.
Kriticky ohrozeného žraloka ostnatého (Oxynotus centrina) chytila komerčná loď s vlečnými sieťami pri ostrove Sazan – neobývanom vojenskom ostrove – v hĺbke približne 200 metrov.
Žralok je prvým zo svojho druhu, u ktorého bol objavený leucizmus, genetická porucha, ktorá narúša produkciu melanínu a spôsobuje zníženie pigmentácie, uvádzajú vedci v novej štúdii.
Na rozdiel od albinizmu, pri ktorom zvieratám úplne chýba melanín a majú červené dúhovky, leucisticke žraloky majú normálnu pigmentáciu dúhovky, aj keď je ich koža úplne biela.
„Jednotlivec (pri leucizme) môže stále produkovať melanín, ale v určitých oblastiach alebo v celom tele mu chýba,“ povedal vedúci autor výskumu morský biológ Andrej Gajić, riaditeľ Sharklab ADRIA v Albánsku pre portál Live Science.
Incredibly rare, ghostly white shark discovered off Albania https://t.co/CCM2rcSvXy
— Live Science (@LiveScience) November 7, 2024
Tento žralok bol skôr leucistický ako albín, pretože „bol pozoruhodne bledý s takmer belavými škvrnami na chvoste, ale oči vykazovali normálnu pigmentáciu sietnice,“ povedal Gajić.
Štúdia, publikovaná 16. októbra v odbornom magazíne Journal of Fish Biology, je prvým popisom leucizmu u žralokov ostnatých a prvým záznamom o poruche pigmentu v žraločej čeľadi Oxynotidae.
Žraloky ostnaté sú zvyčajne po celom povrchu tmavo šedo-hnedé alebo čierne, s tmavými škvrnami na hlave a bokoch, ktoré im pomáhajú zapadnúť do prostredia.
Obrázky ukazujú, že jedinec z albánskych vôd bol biely s bledosivými škvrnami. Okrem vizuálnej odlišnosti však na jeho tele neboli viditeľné žiadne zdravotné problémy. S leucizmom sa však spájajú aj evolučné nevýhody.
„Niektoré výskumy naznačujú, že nedostatok pigmentácie môže spôsobiť, že jednotlivci budú viditeľnejší pre predátorov, čo potenciálne zníži ich šance na prežitie,“ vysvetlil Gajić.
Tento objav spolu s ďalšími záznamami o zdravých žralokoch s poruchami pigmentu naznačuje, že tieto anomálie nemajú významný negatívny vplyv na schopnosť hlbokomorských žralokov kŕmiť sa, vyhýbať sa predátorom alebo sa rozmnožovať.
Poruchy pigmentu sú medzi žralokmi výnimočne zriedkavé a medzi hlbokomorskými druhmi bolo doteraz zdokumentovaných iba 15 prípadov.
V priloženom videu si môžete pozrieť archívne zábery zachytávajúce záchranu žralokov veľrybích, ktoré uviazli v rybárskej sieti.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
