V časti ruskej verejnosti preto prevláda názor, že musí Rusko reagovať na kroky Západu nejakým iným eskalačným riešením. V podobnom duchu sa v polovici septembra vyjadril aj bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev.
Rusko toľkokrát v minulosti hrozilo použitím jadrových zbraní v prípade západnej provokácie, že mu táto stratégia už prestáva prinášať ovocie. S odvolaním sa na ruských predstaviteľov o tom informoval denník The Washington Post. Podľa neho chce Moskva eskalovať vojnu konkrétnymi krokmi, aby si získala rešpekt.
Zakaždým, keď Západ výraznejšie navýšil pomoc pre Ukrajinu, Rusko začalo hroziť použitím jadrových zbraní. Či už išlo o transfer stíhačiek F-16 alebo ďalekonosných rakiet.
O prekročení ďalšej, a podľa mnohých analytikov poslednej červenej línie, ktorou má byť povolenie využiť západné zbrane dlhého doletu aj v ruskom vnútrozemí, sa aktuálne diskutuje vo Washingtone.
Ruská hrozba využitia jadrových zbraní sa preto znovu vznáša vo vzduchu. The Washington Post však upozornil, že Moskva sa už toľkokrát oháňala aktiváciou jadrových zbraní, ale nikdy nič neurobila, že už Západ prestáva tieto vyhrážky vnímať ako reálnu hrozbu. A tento názor údajne prevláda aj v ruskej garnitúre.
„Došlo k pretlaku jadrových hrozieb,“ uviedol jeden z ruských predstaviteľov pod podmienkou zachovania anonymity. „Na také vyhlásenia už existuje imunita a nikoho nedesia,“ dodal.
Podľa iného ruského zdroja je navyše reálne použitie jadrových zbraní zo strany Ruska mimoriadne nepravdepodobné. Ruský akademik s úzkymi väzbami na vysokých ruských diplomatov označil jadrový variant za „najmenej pravdepodobný“ zo všetkých scenárov.
Podľa neho by viedla k nespokojnosti ruských partnerov v oblasti globálneho Juhu, pod ktorý spadajú krajiny ako Brazília alebo Juhoafrická republika. Akademik navyše usudzuje, že použitie jadrových zbraní nie je efektívne ani z vojenského hľadiska.
V časti ruskej verejnosti preto prevláda názor, že musí Rusko reagovať na kroky Západu nejakým iným eskalačným riešením.
Sergej Markov, politický analytik napojený na Kremeľ, uviedol, že v najvyšších kruhoch ruskej armády narastá presvedčenie, že Rusko „rozmaznalo“ Západ. „Veľa sme hovorili o červených líniách, ale nič sme neurobili. V určitom okamihu budeme musieť eskalovať,“ uviedol.
Markov naznačil, že medzi možné reakcie by mohlo patriť uzavretie britského veľvyslanectva v Moskve a údery na letecké základne v Poľsku a Rumunsku, kde sú umiestnené lietadlá F-16 nasadené Ukrajinou.
„Keďže si je Rusko isté, že v určitom okamihu k úderom na Moskvu určite dôjde, potom je potrebné, aby udrelo ako prvé,“ dodal.
V podobnom duchu sa v polovici septembra vyjadril aj bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev. Varoval, že v reakcii na použitie západných rakiet dlhého doletu Ukrajinou by Rusko mohlo zničiť ukrajinské hlavné mesto Kyjev pomocou nejadrových zbraní.
„Sme vo veľmi zlej situácii s veľmi komplikovaným výsledkom. Z tohto dôvodu sme sa ešte nerozhodli použiť jadrové zbrane,“ uviedol Medvedev.
Dmitrij Medvedev ukázal začiatkom marca mapu, na ktorej Rusko siaha až takmer ku Kyjevu. Pozrieť si ju môžete v priloženom videu.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
