Tri týždne, desať štátov a takmer 8200 prejazdených kilometrov. Tak by sa v skratke dal zhrnúť roadtrip mladej Slovenky Heleny po západnom pobreží Spojených štátov. V rozhovore zhrnula, čo všetko sa dá na západe USA zažiť a poradila, ako sa na dobrodružstvo pripraviť tak, aby ste si ho čo najviac užili.
Do USA sa mladá Slovenka vybrala vo štvorici so svojím priateľom, kamarátkou a svojou mamou na konci júla. O tom, ako vyzerá príprava na takúto cestu, na čo všetko si treba dávať pozor, ktoré miesta je určite potrebné vidieť a aj to, koľko takýto výlet stojí, porozprávala Helena v rozhovore pre TVNOVINY.sk.
Ako dlho ste sa pripravovali na cestu a čo všetko zahŕňala príprava?
Pripravovali sme sa asi pol roka, dosť dlho dopredu. Myslím, že sa to dá pripraviť aj za kratší čas. No boli sme štyria, a tak sme sa potrebovali často stretnúť aj osobne a podohadovať si niektoré veci. Navyše, v USA sme sa tri týždne každý deň presúvali, každý deň sme mali iné miesto, iné aktivity, iný hotel, bolo to naozaj treba rozplánovať dopodrobna.
Príprava zahŕňala zisťovanie všetkých potrebných informácií, vopred sme si rezervovali vypožičanie auta, všetky hotely, bookovali sme rôzne aktivity, riešili cestovné poistenie a celkom dlho sme hľadali aj ideálne letenky. Za prípravu sa dá považovať aj šetrenie, pretože takú veľkú sumu nevieme vysoliť len tak na počkanie.
Auto, hotely a nejaké atrakcie sme si zaplatili dopredu, aby sa náklady rozdelili na dlhšiu časovú periódu. Celý výlet sme si dopredu nabudgetovali. Hľadali sme, koľko nás bude približne stáť ubytovanie na každom mieste, prenájom auta, zisťovali sme cenu benzínu, koľko kilometrov vlastne precestujeme či koľko nás vyjdú aktivity. Všetko sme mali rozrátané.
Takto sme sa dostali na nejakú približnú sumu a až po tom, čom sme si odsúhlasili, že všetci túto sumu budú schopní zaplatiť, sme si povedali „áno, ideme na výlet“. Nebolo to tak, že sme si najprv zmysleli, že ideme a potom si to nejako prispôsobovali na naše finančné možnosti. Vopred sme si stanovili, ako chceme, aby to vyzeralo, čo všetko chceme zažiť a koľko to asi bude stáť.
Čo všetko ste ešte museli vyriešiť pred odletom do USA?
Pokiaľ vstupujete na územie USA, potrebujete takzvané ESTA povolenie. To však nie je zárukou, že vás pustia do krajiny. Je to len povolenie na vstup na palubu lietadla alebo lode, ktoré smerujú do USA. Finálna kontrola prebieha po pristátí. V Spojených štátoch som bola druhýkrát, priateľ už asi štvrtý raz a nikdy sme nemali na hranici problém. Vždy sa s nami porozprávali o tom, prečo a na ako dlho sme prišli. Prebehne také veľmi rýchle interview.
Vždy keď cestujem mimo krajín Európskej únie, riadim sa informáciami na stránkach ministerstva zahraničných vecí. Sú tam rozpísané podmienky pre vstup do každej krajiny.
Na základe čoho ste sa rozhodovali, aké miesta navštívite?
Vedeli sme, že poletíme do Los Angeles a na západné pobrežie, pretože to bol sen môjho priateľa. Zároveň sme vedeli, že sa potrebujeme dostať až na sever do Seattlu, keďže kamarátka, ktorá s nami cestovala, tam absolvovala študijný pobyt a chcela navštíviť rodinu, u ktorej v tom čase žila. Tým, že sme mali vytýčené tieto ciele, nejako sme to napasovali. Každý priniesol nejaký návrh. Veľa vecí bolo logicky po ceste. Vznikalo to viac-menej organicky podľa toho, kto čo našiel na Googli či TikToku.
Rozhodli sme sa ísť aj do Kanady. Povedali sme si, že keď už budeme tak blízko hraníc, bola by škoda tam nejsť nakuknúť, hoci sme preto museli stráviť celý jeden deň v aute.
Ktoré z miest, ktoré ste navštívili, ťa najviac uchvátili?
Bola som absolútne hotová z Monument Valley. Nielenže toto miesto nepozná veľa ľudí u nás, ale ani mnoho Američanov o ňom nevie. Je to obrovská planina, prakticky púšť, s oranžovým pieskom a s obrovskými skalnými monumentami. Pre mňa to bolo nesmierne úžasné. Američania majú všetko prispôsobené jazde autom, mohli sme priamo medzi tými monumentami jazdiť a dostať sa k nim naozaj blízko. Nikdy som nevidela niečo podobné.
Uchvátil ma aj Antelope Canyon v Arizone. Ide o niečo podobné, ale tam voda vymyla v strede cestičku, cez ktorú sa môže človek prejsť. Keď ste tam a pozriete sa hore, vidíte len zakrivené skaly a oranžové svetlo, ktoré cez ne preniká a odráža sa od nich. Je to krása.
Bola som nadšená aj celkovo z divočiny, veľmi som sa tešila na to, že uvidíme divé zvieratá. Videli sme kosatky, veľryby, tulene, bizóny aj medvede. Vtedy nám nebolo všetko jedno. Musím dodať, že všade, kde sa vyskytovali tieto divé zvieratá, boli turisti informovaní, aby sa držali ďalej. Bol tam kladený veľký dôraz na to, že nie medveď vyrušuje vás, ale že vy vyrušujete medveďa a treba sa podľa toho správať. Z toho by sme si mohli zobrať príklad aj u nás.
Naopak, z čoho si bola najviac sklamaná? Prípadne, naleteli ste na nejakú pascu na turistov a potom to oľutovali?
Nenapadá mi nič, z čoho som bola sklamaná, keďže sme mali všetko dopodrobna naplánované. Mali sme podrobný rešerš o každom mieste a to, čo sa nám čo i len trochu nepáčilo, sme vylúčili. Priateľ s kamarátkou boli trochu sklamaní zo San Francisca. Je pravdou, že ulice boli plné bezdomovcov. My si možno predstavíme bezdomovca ako niekoho, kto je zašitý v tmavej uličke. Tam sú však všade na hlavných uliciach a popri domoch. Mne to dojem z mesta až tak neskazilo, ale bolo to tam dosť na očiach.
Okrem San Francisca ste navštívili aj ďalšie veľké mestá. Čo hovoríš na Los Angeles, Las Vegas či Seattle?
V Los Angeles sme strávili len prvý večer po prílete a úplne posledný večer. Boli sme sa pozrieť len na Griffith Observatory a Hollywoodsky chodník slávy. To zhodnotiť úplne neviem.
Z toho, čo som videla vo Vegas, mi to príde trochu predražené a preceňované. Pokiaľ nemáte peniaze, ktoré idete vyslovene minúť v kasíne, to tam pre turistu, ktorý chce niečo vidieť, nemá príliš význam. Okrem slávneho The Strip, kde sú najslávnejšie hotely a atrakcie, tam nie je príliš čo robiť. Navštívili sme však The Sphere, čo bol pre nás ako fanúšikov kinematografie veľký zážitok.
Jeden z highlightov výletu bol v Seattli, kde sme boli na zápase MLB. Aj napriek tomu, že bejzbal je pomerne statická hra, užila som si to. Páčila sa mi pohodová príjemná atmosféra.
Chcem však povedať, že tieto veľké mestá sa nedajú spoznať za jeden deň. Asi teda nie je úplne fér povedať, že sa mi niečo nepáčilo, keď som tam strávila jeden deň.
Videli ste poriadny kus prírody. Ktorý národný park musia jej milovníci určite navštíviť a čo tam nájdu?
Ak by som mala vybrať národný park, tak by to bol Yellowstonský národný park. Ponúka toho veľmi veľa – rôzne typy gejzírov, krásne veľké jazero, obrovský kaňon, vodopád, ku ktorému vedie viacero trás, vyskytuje sa tam množstvo divých zvierat. Je to tam obrovské a len čisto pešou turistikou tam človek veľa neuvidí. Sú tam vytvorené okruhy pre autá, kde je po niekoľkých kilometroch zastávka s parkoviskom. Odtiaľ máte buď priamy prístup na nejakú vyhliadku a podobne, alebo odtiaľ štartujú rôzne turistické trasy. Yellowstone bol nádherný, dá sa tam efektívne stráviť čas a ponúka toho veľmi veľa.
Jedným dychom treba dodať, že aj Redwood National Park, Sequoia National Park či Yosemite National Park, ktoré sme navštívili, sú úžasné miesta. Od našich nádherných slovenských parkov sa odlišujú hlavne veľkosťou. Vyslovene by som nepovedala, že tieto úkazy sú krajšie než u nás, ale sú mnohonásobne väčšie. Ak na Slovensku máme nejakú peknú lúku obklopenú kopcami, v Amerike je takáto lúka nekonečná planina, na ktorej koniec ani nedovidíte. To sa týka všetkého, sú tam obrovské stromy, kopce, skaly. Všetko je tam väčšie a dáva to tomu taký ten „wow efekt“.
Vyskytli sa vám počas cesty nejaké problémy?
Nabúrali nám do nášho požičaného auta, stalo sa nám to, keď sme čakali na pumpe. Pani, ktorá bola pred nami, sa nepohla dopredu, ale dozadu. Našťastie auto nebolo nepojazdné. Na diaľku sme to museli riešiť s požičovňou. Stalo sa nám to po prvom týždni, takže sme ďalšie dva týždne tŕpli, čo bude, keď sa vrátime do požičovne. Keď sme nakoniec prišli odovzdať auto, povedali sme pracovníkovi, že je oškreté. Len sa na to pozrel, povedal: „OK, máte to poistené, môžete ísť“.
Pokiaľ si v cudzej krajine požičiavate auto na takú dlhú dobu, odporúčam to najširšie možné poistenie, aké je k dispozícii. Síce to niekedy aj dvojnásobne zvýši cenu prenájmu auta, no v takomto prípade to poistenie netreba brať ako náklad, ale ako investíciu. Nikdy totiž neviete, čo sa na ceste stane.
Koľko vás celý výlet vyšiel?
Každého trochu inak, podľa toho, ako sa opustil na suveníroch. Ale približne asi 4 500 až 5000 eur. Najviac sme šetrili na ubytovaní. Vyberali sme tie najlacnejšie hotely a motely. Všade sme spali všetci štyria v jednej izbe. Ale bolo nám to jedno, išli sme sa tam iba osprchovať a vyspať.
Potom sme šetrili aj na jedle. Stravovali sme sa vo fast foodoch, na pumpách alebo sme si kupovali jedlo v supermarketoch. V „normálnej reštaurácii“ sme boli asi raz. Jedlo v Amerike nebýva lacná záležitosť, často sa k účtu automaticky prirátava poplatok za službu, plus sa očakáva, že necháte prepitné okolo 20 percent. Pekná večera sa vie vyšplhať aspoň na 100 - 150 dolárov na osobu.
Naopak, nešetrili sme na zážitkoch. Ak sme chceli niečo vidieť, zaplatili sme to. V tomto sme peniaze neriešili a išli sme si to užiť a vyťažiť zo zážitkov čo najviac. To sa nám aj podarilo. Pokiaľ letíte na druhý koniec sveta, leťte tam s tým, že máte na to, aby ste si to tam užili. Na to, že spíte v nejakom nanič hoteli, spomínať nebudete. Ale na nekonečné množstvo zážitkov, ktoré máme, budeme spomínať do konca života.
Ako by si na záver zhrnula celú túto skúsenosť? A čo by si odporučila ľuďom, ktorí takéto niečo chcú absolvovať, no nie sú si istí? Prípadne, čo poradiť ľuďom, ktorí takéto dobrodružstvo plánujú?
Ťažko sa to dá jednoducho zhrnúť. Videli sme toho veľmi veľa, už len čo sa týka typu krajiny. Videli sme hory, púšte, kaňony, oceán. Bolo to nabité, obohacujúce, dobrodružné a absolútne úžasné.
Určite odporúčam ľuďom, ktorí váhajú, aby išli. Pokiaľ si na to dokážete našetriť, tak neváhajte a choďte. Nielen pre zážitky. Veľa sa toho naučíte o sebe aj o svete. Je to iná krajina, iná kultúra, iní ľudia. Nie je dôvod si nebyť istý. Pokiaľ máte základy angličtiny, zvládnete to. Podobne je to aj so šoférovaním. Krajina je prispôsobená na jazdu na autách. Najhoršia na tom je nekonečná cesta lietadlom.
Radím si nakúpiť vstupenky na atrakcie vopred. Tie najznámejšie lokality sú často dopredu vypredané. Tieto veci by som si nenechávala na poslednú chvíľu a zarezervovala by som si toho čo najviac dopredu. Platí to aj pre národné parky. Zároveň musíte mať pre množstvo parkov povolenie pre vstup s autom. To si treba ustrážiť, pretože pokiaľ ho nemáte, do parku sa nedostanete.
Netreba ľutovať, že strávite veľa času v aute. Tým, aká je tá krajina veľká a rozmanitá, stačí v podstate sadnúť do auta a veľa toho uvidíte aj takto. Krajina sa vám mení pred očami. A hlavne si treba spraviť dobrý rešerš. Ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku. Samozrejme, že nejaké zmeny prídu, sú nevyhnutné a treba byť na ne pripravený.
Na záver by som dodala, že hoci tento dopodrobna naplánovaný výlet vyhovoval nám, ľudia cestujú rôznymi spôsobmi. Netreba sa báť, že ak nemáte rozvrhnutú každú minútu dňa, tak je cesta odsúdená na neúspech, to rozhodne nie. Najdôležitejšie je len sa nebáť vyraziť do sveta, nech už je váš cestovateľský štýl akýkoľvek.
Prázdniny sa skončili, ale pre niektorých Slovákov je práve teraz ideálny čas na letnú dovolenku. Zisťovali sme, kam sa v septembri oplatí cestovať:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
