Hirošima si pripomenula 79. výročie atómového útoku. Prečítajte si výpovede preživších.
Udalosť, ktorá v roku 1945 prepísala históriu. Šiesteho augusta, pred 79 rokmi, zhodilo americké lietadlo atómovú bombu na japonské mesto Hirošima, píše The Japan Times.
Útok bol súčasťou snahy Spojených štátov ukončiť druhú svetovú vojnu v Pacifiku a prinútiť Japonsko ku kapitulácii, čo sa stalo niekoľko dní po zhodení druhej bomby na mesto Nagasaki.
K príležitosti 79. výročia prináša redakcia CNN Prima News v spolupráci s japonskými organizáciami exkluzívne svedectvá preživších tohto zničujúceho útoku, ktorý zabil desiatky tisíc civilistov.
Tiché augustové ráno prerušil hluk sirén. Pani Akiko Takakurová mala v čase útoku 20 rokov. Pamätá si, ako išla pešo do miestnej banky a v jeden moment ju oslepil záblesk. Potom stratila vedomie.
Keď sa prebudila, nevedela, čo sa deje. „Počula som svoju kamarátku Asami, ako narieka a volá na svoju mamu. Tvrdila, že sa nemôže hýbať, nieto sa ešte postaviť. Uvedomila som si, že sme boli asi napadnutí. Zatiaľ čo sme sa spolu rozprávali, obloha bola čím ďalej jasnejšia a jasnejšia,“ cituje redakcia preživšiu útoku.
Podarilo sa jej kamarátku pomaly rozhýbať a vyšli von na ulicu. Hirošima bola v plameňoch: „Bolo nám strašné teplo, vôbec sa nám nedalo dýchať. Potom sme videli, ako sa k nám z ulice blíži ohnivé tornádo, široké ako celá ulica. Utiekli sme, ale potom sme si všimli, že nás oheň popálil.“
Po plameňoch prišiel dážď. Nie však obyčajný. Akiko si spomína na veľké čierne kvapky. „Také veľké, že nás bolelo, keď na nás dopadli,“ spomína si.
„Hirošima bola pokrytá troma farbami – červenou, hnedou a čiernou. Na ulici ležali spálení ľudia, horeli od končekov prstov a oheň sa postupne šíril po celom ich tele. Pamätám si na deformované končatiny, bolo to strašné,“ popisuje.
Redakcia tiež zverejnila výpoveď Hiroko Fukadovej, ktorá pri útoku prišla o rodičov a jednu sestru.
Udalosti vykresľuje podobne. Najskôr prišiel oslepujúci záblesk, ohlušujúci výbuch a tma: „Neviem, ako by som popísala to, čo som pred sebou videla. Bola to záplava ľudí rútiacich sa dole zrázom ako domino, utekali pred ohňom do rieky. Všetci boli zranení.“
Smrti unikol aj vtedy 14-ročný Akihiro Takahši. Bol v škole, stáli so spolužiakmi vonku na rannom nástupe. Americký bombardér im preletel ponad hlavami. Išli sa ukryť do bezpečia, potom prišla tma.
„Akoby som oslepol. Chvíľu mi trvalo, než som si uvedomil, že nás explózia rozmetala po celom nádvorí, tlaková vlna ma odhodila asi o desať metrov ďalej. Všetci sme ležali na zemi, z oblečenia ostali len dotrhané látky. Zlupovala sa mi koža z popálených končatín,“ vybavuje si.
„Videli sme ďalšie obete. Muža, ktorému sa odlupovala koža z hornej polovice tela. Ženu, ktorej trčali očné buľvy z jamiek. Krvácajúce deti,“ pokračoval v opise strašných spomienok.
Z jeho šesťdesiatich spolužiakov prežilo iba desať. Akihiro sa liečil dva roky, ale neostal bez následkov. Pravidelne musí chodiť k očnému, ušnému, chirurgovi aj k dermatológovi.
„Niekedy si kladiem otázku, či má cenu žiť v takom strádaní a bolesti,“ dodal.
Medzinárodná kampaň za zrušenie jadrových zbraní (ICAN) popisuje, čo sa stane po útoku s využitím jadrových zbraní.
Pri atómových bombách, ktoré spadli aj na Hirošimu a Nagasaki, príde najskôr obrovský záblesk a výbuch, až potom hluk. Po dopadnutí atómovej bomby trvá približne 10 sekúnd, kým dosiahne ohnivá guľa z jadrového výbuchu svoju maximálnu veľkosť. Všetko, čo sa nachádza v najbližšej zóne, vzplanie a zhorí na popol.
Nasleduje obrovská tlaková vlna. Môže dosiahnuť rýchlosť stoviek kilometrov za hodinu.
Tí, ktorí sú od miesta výbuchu viac vzdialení, môžu zomrieť práve následkom tlakovej vlny, ktorá okrem toho, že ničí budovy a stavby, spôsobuje poranenia pľúc, poškodenie ucha a vnútorné krvácanie. Teplo, ktoré prichádza s tlakovou vlnou, spôsobuje popáleniny a masívne celoplošné požiare.
Aj ľudia v podzemných úkrytoch čelia pravdepodobnej smrti v dôsledku nedostatku kyslíka a otravy oxidom uhoľnatým.
Po výbuchu prichádza rádioaktívny spád. Ide o rádioaktívny prach, ktorý sa pri výbuchu rozvíri. Keď sa vzduch začne ochladzovať, rádioaktívne častice začnú padať na zem. Ak sa ľudia počas tejto fázy nestihnú ukryť, spád spôsobuje ochorenie z ožiarenia a vo väčšine prípadov smrť.
V neposlednom rade je použitie jadrových zbraní extrémne zničujúce pre životné prostredie. V prípade jadrovej vojny by celosvetovo nastala takzvaná nukleárna alebo jadrová zima.
Po explózii veľkého množstva jadrových zbraní by do atmosféry stúplo obrovské množstvo prachu, sadzí a dymu z požiarov vzniknutých v dôsledku explózií. Výrazne by sa ochladil zemský povrch, čo by ovplyvnilo vegetáciu, znížilo tak produkciu potravín a viedlo k hladomoru.
Tejto téme sme sa venovali aj v Televíznych novinách. Pozriete si archívnu reportáž:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
