Vedecký tím skúmal vnútornú časť Merkúra tu na Zemi za pomoci veľkoobjemového lisu, aby bolo možné napodobniť obrovský tlak, ktorý na ňom panuje.
Merkúr je najmenšia planéta slnečnej sústavy a je zároveň najbližšie k Slnku. Extrémne podmienky, ktoré na ňom a v jeho okolí panujú, výrazne prispeli k tomu, že ide o najmenej preskúmanú planétu slnečnej sústavy.
Veci však teraz zistili, že týmto sa výpočet jeho primátov nekončí. Merkúr je totiž zrejme aj „najbohatšou“ planétou, píše portál Space.com.
Až v roku 2004 sa k nej vydala vôbec prvá sonda Messenger od NASA. Hoci misia bola už v roku 2015 ukončená, vedci doteraz skúmajú nazbierané dáta a teraz z nich odhalili veľké prekvapenie - pod kôrou Merkúru sa pravdepodobne rozprestiera až 16 kilometrov hrubý diamantový plášť
Merkúr je záhadou pre vedcov už dlhšiu dobu, pretože má úplne iné vlastnosti ako ostatné kamenné planéty. Jeho povrch je veľmi tmavý, má husté jadro a jeho vulkanická éra trvala kratšiu dobu ako pri ostatných planétach.
Na jeho povrchu bol tiež nájdený grafit, čo viedlo vedcov k hypotéze, že mal Merkúr v jeho ranej histórii magmatický oceán bohatý na uhlík, ktorý postupne vystúpil na jeho povrch a vytvoril ako tmavý odtieň, tak aj grafitové škvrny.
Mercury has a layer of diamond 10 miles thick, NASA spacecraft finds https://t.co/Q6KrgoWNYP pic.twitter.com/rDybbmwF05
— SPACE.com (@SPACEdotcom) July 24, 2024
Uhlík však zostal aj pod povrchom planéty. Namiesto grafitu je pod povrchom niečo oveľa zaujímavejšie – diamant.
„Vypočítali sme, že vzhľadom na nový odhad tlaku na hranici plášťa a jadra a s vedomím, že Merkúr je planéta bohatá na uhlík, minerál obsahujúci uhlík, ktorý by sa vytvoril na rozhraní medzi plášťom a jadrom, je diamant a nie grafit,“ uviedol pre space.com člen vedeckého tímu Olivier Namur.
Vedecký tím skúmal vnútornú časť Merkúra tu na Zemi za pomoci veľkoobjemového lisu, aby bolo možné napodobniť obrovský tlak, ktorý na ňom panuje.
Na syntetický kremičitan bol vynaložený tlak cez sedem gigapascalov, vďaka čomu dosiahol teplotu 2 177 °C. Tím tak mohol študovať, ako sa menili minerály v plášti Merkúru v jeho ranom čase.
„Veríme, že diamant mohol vzniknúť dvoma procesmi. Prvým je kryštalizácia magmatického oceánu, ale tento proces pravdepodobne prispel k vytvoreniu iba veľmi tenkej diamantovej vrstvy na rozhraní jadro/plášť. Po druhé, a to najdôležitejšie, kryštalizácia kovového jadra Merkúru,“ uviedol Namur.
Aj keď ide čisto iba o hypotézu, niektorým ľuďom to nedalo a snažili sa vypočítať, akú hodnotu by mohlo mať také množstvo diamantu na súčasnom trhu.
V prípade, že by išlo o diamant s najnižšou karátovou hmotnosťou, by jeho hodnota bola ťažko predstaviteľných 30 kvadriliárd (za jednotkou nasleduje 27 núl) amerických dolárov.
Takéto úvahy sú však aj tak bezpredmetné. V prípade, že by sa čo i len zlomok z diamantového plášťa dostal na trh, cena tohto drahokamu by išla prudko nadol.
V priloženom videu si môžete pozrieť príspevok o hypotetickej planéte vo vonkajšej slnečnej sústave.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
