Niektoré deti klamú menej než tie ostatné. Štúdia poukázala na vplyv sociálneho prostredia na úprimnosť detí.
Vo výskume, ktorý trval od roku 2011 sa profesor Fabian Kosse a jeho kolegovia venovali dôsledku nedostatočných zdrojov na vývoj detí a mladistvých. Podľa Českej televízie bola jedným zo skúmaných aspektov práve schopnosť klamať.
Štúdia publikovaná v odbornom časopise The Economic Journal sledovala deti a ich rodiny z Kolína nad Rýnom a Bonnu od školského veku. Odborníci sa pritom zamerali najmä na žiakov zo socioekonomicky znevýhodnených domácností.
Viac než dvesto týchto detí sa následne zúčastnilo mentoringového programu, ktorý trval jeden rok. V rámci neho absolvovali jednu hodinu týždenne s dobrovoľníkmi. S nimi sa venovali zábavným aktivitám, aby si tak mohli vybudovať dôverný vzťah k mentorom. Ostatné deti boli súčasťou kontrolnej skupiny, ktorá nepodstupovala žiaden typ mentoringu.
Výsledky štúdie vychádzajú zo štatistického prepočtu pravdepodobnosti. „Pri tom sa ukázalo, že deti, ktoré sa zúčastnili mentoringového programu a zažili blízky kontakt s osobou, ktorej mohli dôverovať, boli v celkovom výsledku úprimnejšie,“ popísal Kosse.
„Starostlivý rodičovský štýl a dostatok pozornosti od rodičov bol spojený menšou ochotou klamať. Takže pokiaľ sú rodičia ochotnejší dôverovať cudzím ľuďom a svojim deťom, vedie to u detí k väčšej poctivosti,“ dodal profesor.
Podľa vedcov môžu byť tieto výsledky považované za dlhodobý úspech, pretože deti sa experimentu zúčastnili až po uplynutí 4 rokov, čo podľa výskumníkov ukazuje dlhodobý pozitívny účinok investície do starostlivosti v jej rannom veku.
Deti sa môžu naučiť byť úprimnejšie, keď majú okolo seba bezpečné prostredie a keď pocítia prijatie. Mentoringové programy sú podľa odborníkov účinnou formou podpory detí, o ktoré sa ich rodičia dostatočne nezaujímajú.
Vyučovanie popoludní ovplyvní aj psychiku detí. Pozrite si archívne video:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
