Vojna trvá už príliš dlho. Ukrajinci sú vyčerpaní fyzicky, psychicky aj morálne.
Katarína Mathernová je veľvyslankyňou Európskej Únie na Ukrajine. Pod sebou má delegáciu EÚ, reprezentuje európske postoje a európske inštitúcie. Pôsobí v Kyjeve, no my sme sa s ňou rozprávali počas jej návštevy v Bruseli.
V rozhovore hovorí, prečo pôsobí na Ukrajine, či pomáha Únia Ukrajine dostatočne a či je náš východný sused skorumpovaný.
Prečo pôsobíte práve na Ukrajine?
Pretože to, čo sa teraz deje na Ukrajine a aký toho bude výsledok, bude mať obrovský vplyv nielen na Ukrajinu, na všetkých jej susedov, vrátane Slovenska, ale aj na celý svet. Tam sa zvádza jedna epická vojna. Rusi zaútočili na mierového suseda a snažia sa mu uchmatnúť územie. Systematicky zabíjajú civilistov, ničia infraštruktúru, nemocnice, domy, školy, pôrodnice, elektrárne. Toto je podľa mňa najdôležitejší diplomatický post, ktorý EÚ teraz má. Takže to je veľká výzva.
Reprezentujete postoje celej Únie, ale nakoľko sú tieto postoje jednotné? Pýtam sa najmä v kontexte toho, čo hovorí Slovensko alebo Maďarsko.
Rozhodovanie v EÚ je vždy zložité a ťažkopádne - 27 členských štátov musí nájsť konsenzus. V oblasti zahraničnej politiky tak isto ako v oblasti rozširovania EÚ je potrebné spoločné stanovisko. Zatiaľ sa vo všetkých otázkach našlo. Bol schválený 50-miliardový program pre Ukrajinu. Navyše Ukrajina dostala štatút kandidátskej krajiny - v decembri lídri členských štátov rozhodli, že je politická vôľa na začatie rokovaní a dúfam, že v júni dospejeme k ďalšiemu kroku (samotné začatie rokovaní - pozn. red). No aj je tu ešte jedna dôležitá vec - už máme 13 kôl sankcií, pripravuje sa 14. kolo. Na to je tiež potrebná jednoznačná zhoda. Takže napriek rôznej rétorike sa konsenzus na týchto veciach predsa len našiel.
Pomáha podľa vás Únia Ukrajine dosť?
Myslím, že Únia pomáha viac, ako sme si to vedeli predstaviť pred dva a pol rokmi. Prekročili sme viacero pomyselných červených čiar, ktoré dovtedy existovali. Veľa sa pomáha finančne, humanitárne aj čo sa týka zbraní a tréningu. EÚ dala 36 miliárd eur na vyzbrojenie, podarilo sa vycvičiť 46-tisíc vojakov, do konca leta by to malo byť 60-tisíc. Je to dosť? Ak sa pozeráme na súčasnú situáciu na fronte, tak to dosť nie je. Ukrajinci sa legitímne sťažujú na nedostatok protivzdušnej obrany. Napríklad mesto Charkov je dennodenne pod bombardovaním, no nemá dáždnik protivzdušnej obrany, ktorý by mesto a priľahlé oblasti chránil. Nemajú dosť munície ani delostrelectva. Jednoducho nemajú dosť zbraní na to, aby sa mohli nielen brániť, ale Rusov aj momentálne prevážiť. Verím, že sa zbiera dostatok konsenzu v Európe aj Spojených štátoch, aby sme sa viac zmobilizovali a pomohli Ukrajincom vyhrať. V opačnom prípade tu máme revanšistické, imperiálne Rusko, ktoré sa nezastaví na Ukrajine. Nemá prečo neísť ďalej - toto je ich ideológia, toto je Putinova vízia - ísť proti Európe.
Aj vzhľadom na to, čo hovoríte aj vzhľadom na nový front pri Charkove, aká je teraz atmosféra v Kyjeve a na Ukrajine?
Atmosféra je veľmi tenzná. Jednak preto, čo sa deje na fronte, ako spomínate, ale jednak preto, že ľudia sú jednoducho vyčerpaní. Normálne fyzicky, psychicky, morálne sú vyčerpaní. Strašne dlho to trvá - predstavte si, že máte vojakov, ktorí boli zmobilizovaní vo februári 2022 a ešte doteraz sú na fronte. Dva a pol roka nespali v posteli, lebo sú v zákopoch. Na Ukrajine beží život neuveriteľným tempom. Keď som v Kyjeve, tam sa fičí od rána do večera sedem dní v týždni. Žiadne víkendy neexistujú, robí sa úplne naplno. Aj preto sú niekedy skratové reakcie. Viete, keď nespíte celý týždeň, tak máte potom iný pocit zo života. Atmosféra je teda momentálne veľmi tenzná.
Už ste niečo naznačili o prístupových rokovaniach. Čo od nich očakávate? Lebo kým je vojna, vstup nie je možný a vojna zrejme bude ešte dlho trvať. Nie sú to len plané sľuby?
Pevne verím, že to nie sú plané sľuby, že sa v júni dosiahne ďalší krok - konkrétne otvorenie rokovaní. Hovoríte, že počas vojny nie je možný vstup. V poriadku, ale počas vojny je možné rokovať o vstupe. Rokovania vyzerajú tak, že EÚ predloží súbor noriem a žiadostí krajine, ktorá chce vstúpiť. Ukrajina je rozhodne pripravená začať tieto rokovania. Administratíva je na to pripravená, parlament je na to pripravený, je tam množstvo neziskoviek, ktoré robia rôzne expertízy a výpočty. Je neuveriteľné, že Ukrajinci nielen bojujú o svoje prežite ako národ, štát a krajina, ale popri tom ešte robia reformy. Za dva a pol roka urobili obrovské množstvo krokov.
Je Ukrajina najskorumpovanejšia krajina na svete?
Absolútne nie. Toto je ruský naratív a je falošný. Práve som mala príhovor k veľvyslancom pri NATO a spomínala som štatistiku, že za posledných 10 rokov si Ukrajina polepšila v rebríčku vnímania korupcie o 40 priečok. Čiže kým v roku 2013 bola na 144. mieste, teraz je na 104. mieste v rebríčku Transparency International. V tejto oblasti urobili obrovské množstvo reforiem. Takže je na Ukrajine korupcia? Samozrejme, že na Ukrajine je korupcia, ale už to nie je systémová vec, už to nie je organizačný princíp tak ako pred desiatimi rokmi. Je tam celá plejáda protikorupčných inštitúcií: NABU (Národný protikorupčný úrad), špeciálna prokuratúra SAPO, ktorá veľmi dobre funguje, špecializovaný protikorupčný súd a takisto aj Národná agentúra na prevenciu korupcie. No musia ďalej pokračovať, aby dotiahli reformy do konca. Takže samozrejme, že existuje korupcia, ale vyšetruje sa, píše sa o nej, ľudia o tom vedia a hlavne očakávania populácie sa od februára 2022 zmenili. Ľudia už netolerujú korupciu tak ako kedysi a práve to vytvára tlak, aby sa v reformách pokračovalo.
Vy ste boli kedysi najvyššie postavenou Slovenkou v inštitúciách.
Áno, aj som (s výnimkou postu komisára, na ktorý majú členské krajiny nárok automaticky, pozn. red.). Predtým som bola v komisii, teraz som v európskej diplomatickej službe.
Máte pocit, že Slováci zastávajú v európskych inštitúciách dostatočné množstvo relevantných pozícií?
Absolútne nie.
Prečo?
No preto, že sa tomu systematicky, dlhodobo nevenuje pozornosť. Toto je niečo, s čím chodím a všade to hovorím a otravujem s tým každého, kto ma vypočuje už 20 rokov. Máme veľmi malý výtlak. Štát sa dlhodobo a naprieč vládami nevenuje kultivovaniu Slovákov v európskych inštitúciách. Samozrejme, že máme komisára a jeho kabinet, ale v systéme úradníkov sme veľmi, veľmi málo zastúpení.
Čím si to vysvetľujete?
Tým dlhodobým nezáujmom. Začína to žurnalistami, ide to cez všetky vládne garnitúry. Nemci či Francúzi majú ľudí, ktorí si toto sledujú. Krajiny, ktoré chcú cez Úniu niečo dokázať, si kultivujú ľudí v systéme. U nás sa to dlhodobo nerobí.
Je to aj tým, že ľudia o takú prácu nemajú záujem? Napríklad mladí ľudia?
Nie, ja si myslím, že tých mladých máme veľmi slušných, veľmi dobrých. Je to skôr systémová absencia záujmu štátu. Viete, je to aj tým, že na Slovensku sa vždy politike hovorilo panské huncútstvo. No a európska politika je ešte vzdialenejšie, takže na Slovensku majú ľudia až fatalistický pocit, že nemôžu ovplyvniť dianie. No tak ho ani neovplyvňujú. Môžem pritom povedať, že ľudia vedia veľa ovplyvniť aj individuálne. Som absolútne presvedčená o jednej náhode: Ja som zo Slovenska, robila som s Ukrajinou. Keď sa začala vojna, môj priamy šéf bol Poliak a generálna sekretárka celej komisie je Lotyška - to podľa mňa zohralo kľúčovú úlohu v tom, ako rýchlo sme vedeli zareagovať. Európska únia bola úplne prvý donor, ktorý niekoľko hodín po začiatku ruskej invázie posielal peniaze. My sme reálne zabezpečovali veci, kým ostatní sa ešte len obzerali, ako na to. Podľa mňa to bolo aj preto, že rozumieme tejto časti sveta a bola to náhoda, že sme tam v tej chvíli boli my traja z nášho regiónu.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
