Vedcom sa pravdepodobne podarilo rozlúštiť záhadu egyptských pyramíd. Najnovšia štúdia potvrdila domnienky mnohých archeológov.
Archeológovia sa už niekoľko rokov usilovali zistiť, ako starí Egypťania prepravovali stavebný materiál na stavbu starovekých pyramíd v Gíze. Mnohí z nich sa domnievali, že to muselo byť po vode, pretože používať ľudskú silu na ťažké kvádre v púšti by nedávalo zmysel.
Tímu archeológov z Univerzity Severnej Karolíny vo Wilmingtone sa túto záhadu zrejme podarilo rozlúštiť. Nová štúdia bola publikovaná v časopise Communications Earth & Environment.
Vďaka satelitným snímkam a rozborom sedimentov vedci zmapovali 64 kilometrov dlhé rameno Nílu, o ktorom sa doteraz nevedelo. Podľa nich tieklo týmto ramenom dostatočné množstvo vody, ktoré by umožňovalo presuny kvádrov a rovnako aj robotníkov.
„Lokalizácia riečneho ramena ukazuje, že vodná cesta mohla byť využívaná na prepravu stavebných blokov, ľudí a ťažkého vybavenia, nám skutočne pomáha vysvetliť stavbu pyramíd,“ povedala pre BBC archeologička Suzanne Onstinenová.
Výskumný tím tiež pomocou vrtného zariadenia odhalil, že piesočné sedimenty v hĺbke 25 metrov zodpovedajú zloženiu riečneho koryta.
Vedúca tímu Emana Ghoneimová spolu s kolegami ho pomenovala „Ahramat“. V arabčine tento výraz označuje pyramídy, uvádza CNN. V okolí bývalého toku sa totiž rozprestiera viac ako tridsať pyramíd.
Prečo toto rameno rieky vyschlo alebo zaniklo, je stále nejasné. Pred odborníkmi tak stojí ďalšia výzva – odpovedať na túto otázku.
Čo ponúka Egypt? Dozviete sa v nasledujúcej reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
