Vojna mení ľuďom život od základov. Ukrajinka Tetiana v nej stratila prvého manžela, ten druhý zasa skončil v ruskom zajatí. Nezlomilo ju to a stále verila, že sa raz vráti domov. Po návrate si to však namieril opäť na front brániť Ukrajinu a Tetiana sa začala venovať pomoci deťom, ktoré, podobne ako jej syna, vojna pripravila o otcov.
Vojna môže prísť v momente, keď to neočakávate. A tak to aj bolo. Pred desiatimi rokmi mala Tetiana manžela a malé dieťa. Jej muž sa zúčastnil na obrane letiska v meste Luhansk. Andrej zahynul a ostala sama so synom v naručí.
„Je dôležité pomáhať, aj keď zomrel a pokračovať v boji za Ukrajinu. Chodila som na front a moje malé dieťa bolo s Andrejovými rodičmi,“ hovorí a dodáva, že vojakom nosila zásoby, aby mali na fronte všetko, čo potrebovali.
Neskôr sa znova vydala a jej druhý manžel šiel obraňovať Mariupol. Padol do zajatia.
„Hodiny, dni čakania. To bolo peklo. Mučenie je horšie ako zahynúť v boji,“ spomína odvážna Ukrajinka.
Manžela zo zajatia prepustili, chvíle šťastia trvali len tri mesiace. Muž cítil, že sa musí vrátiť na front.
Tetiana tomu rozumie, pretože vie, že treba bojovať nielen za Ukrajinu, ale aj za princípy celej Európy.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
