Feng Jü-ťün sa dlhodobo venuje hodnoteniu čínsko-ruských vzťahov a tvrdí, že spojenectvo medzi Čínou a Ruskom pre Peking nikdy nedopadlo dobre.
Napriek vyhláseniam o ruskej početnej prevahe na ukrajinských bojiskách to má aspoň podľa čínskeho rusistu Feng Jü-ťüna Moskva spočítané. Pre svoje tvrdenia našiel oporu vo štvorici argumentov. Podobné názory ale už skôr priniesli aj niektoré svetové médiá.
Na skorý koniec vojny na Ukrajine môžeme zabudnúť. Ani jedna strana bojiska nedisponuje drvivou prevahou, myslí si uznávaný čínsky rusista Feng Jü-ťün, ktorý sa napriek tomu domnieva, že Kyjev nad Moskvou zvíťazí. Pre svoju tézu našiel oporu vo štvorici základných bodov, o ktorých informoval aj web časopisu The Economist.
Miera jednoty Ukrajincov je obdivuhodná rovnako ako ich odhodlanie. Napriek obrovskému utrpeniu a bolesti, ktorá im bola spôsobená, Ukrajinci naďalej ukazujú hrdinstvo, s ktorým ich svet tak úzko spája.
Ukrajina ťaží z obrovskej vojenskej podpory západných štátov. Ide o dodávky zbraní aj munície. Okrem dodávok, ktoré sú medializované, však mnohé krajiny podporujú Ukrajinu aj tajne.
Four factors make Russia’s eventual defeat in Ukraine “inevitable”, argues Feng Yujun in a guest essay. “Its nuclear capability is no guarantee of success,” the Russia expert writes https://t.co/FdE8eeUzHP
— The Economist (@TheEconomist) April 16, 2024
Čínsky expert tiež upozorňuje na technologickú zaostalosť, ktorú malo Rusko zdediť z čias Sovietskeho zväzu. Ukrajinský štýl bojovania považuje za modernejší. Má sa opierať napríklad o vyspelé metódy velenia, komunikácie a spravodajstva.
Ruský prezident ani ľudia z jeho okolia nemajú presné spravodajské informácie z bojísk a mechanizmu vládnutia z Kremľa chýba systém, ktorý by mohol eliminovať chyby, čo sa môže negatívne prejaviť aj vo výsledkoch bojov, upozorňuje Jü-ťün.
Pod vplyvom týchto štyroch faktorov sa podľa čínskeho experta bude musieť Rusko časom stiahnuť zo všetkých okupovaných území vrátane Krymu, ba čo horšie, Moskva stratí aj niektoré bývalé sovietske republiky. Tie sa majú obávať, že ruská agresia ohrozí ich suverenitu a územnú celistvosť.
Feng Jü-ťün sa dlhodobo venuje hodnoteniu čínsko-ruských vzťahov a tvrdí, že spojenectvo medzi Čínou a Ruskom pre Peking nikdy nedopadlo dobre.
„Tri aliancie v histórii Číny a Ruska, sa zakaždým skončili tým, že Čína zaplatila vysokú cenu a Rusko získalo veľké výhody.“
Prvýkrát od čínsko-japonskej vojny sa Li Chung-čchang vydal do Ruska , aby zablahoželal poslednému cárovi Mikuláši II. k jeho nástupu na trón a podpísal čínsko-ruskú tajnú zmluvu. Navonok Rusko sľúbilo, že sa spoja s Čínou a spoločne vybudujú železnicu, aby sa postavili Japonsku. V skutočnosti však výstavba železnice rozšírila ruskú moc na severovýchode.
Druhé spojenectvo vzniklo po skončení protijaponskej vojny. Vláda Čínskej republiky a Sovietsky zväz podpísali Čínsko-sovietsku zmluvu o priateľstve a spojenectve. Čína vtedy bola nútená uznať referendum o nezávislosti vo Vonkajšom Mongolsku (územie dnešného Mongolska), v dôsledku ktorého stratila takmer 1,6 milióna km2 územia.
Tretíkrát to bolo po roku 1949, kedy sovietsko-čínske spojenectvo úplne vyhnalo európsku a americkú prítomnosť z Číny a pripravilo Čínu o možnosť začleniť sa do svetového systému.
Až do roku 1979 bola Čína oddelená od hlavného prúdu svetového spoločenstva. Sovietsky zväz tiež zatlačil Čínu do trojročnej kórejskej vojny. Tá mala za následok nielen mnoho obetí na životoch, ale viedla aj k prudkému zhoršeniu čínsko-amerických vzťahov, čo po desaťročia brzdilo prosperitu Číny.
V priloženom videu si môžete pozrieť archívnu reportáž o návšteve čínskeho prezidenta v Moskve.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
