V Česku sa čoraz viac udomácňuje šelma, ktorej výskyt je typický skôr pre juhovýchodné časti Európy. Pôvodne balkánski šakali boli videní napríklad v CHKO Pálava na juhu Moravy alebo pri stredočeských Miloviciach, informuje portál TN.cz.
Napriek tomu, že ich populácia nie je zatiaľ veľká, v budúcnosti by mohli predstavovať napríklad problém pre chovateľov hydiny, a to hlavne ak by sa rozšírili vonkajšie chovy.
„Oni žijú skryto a ich počet sa nedá zistiť. Informácie o nich máme skôr z náhodných pozorovaní. U Milovíc už bolo preukázané dokonca aj ich rozmnožovanie," vysvetľuje Pavel Dedek, zoológ z Agentúry ochrany prírody a krajiny (AOPK).
„Keď šakali došli až do Stredočeského kraja a ku Prahe, tak je veľmi pravdepodobné, že v tej poľnohospodárskej krajine budú asi už hocikde. Na druhú stranu ale zásadne nevyhľadávajú lesy,“ pripomína Dedek.
Ide o pomerne mobilné zvieratá a cez noc, kedy sú viac aktívni, dokážu prekonať veľké vzdialenosti. S presunmi otvorenou poľnohospodárskou krajinou nemajú žiadny problém.
Výskyt šakala už zaregistrovali aj v susednom Nemecku pri Drážďanoch. Napriek tomu ich ale zatiaľ nemôžeme, ako upozorňuje Aleš Vorel z Fakulty životného prostredia na Českej poľnohospodárskej univerzite (ČZU), považovať za invazívny druh. „Oni sa totiž šíria pomaly, spontánne ale nikdy v histórii u nás totiž neprebývali,“ upozorňuje Vorel.
Šakaly označuje ako väčšie líšky a ani v poľnohospodárskej krajine ich nepovažuje za nejaké väčšie nebezpečenstvo. Poľnohospodársky analytik Petr Havel však namieta, že do budúcnosti by sa to mohlo zmeniť.
„Problém so šakalmi by mohol nastať, ak by ich bolo viac. Okrem toho aj naša legislatíva prijala opatrenia, že vajcia z klietkových chovov nebudú môcť predávať naši producenti po roku 2027. K rovnakému opatreniu sa chystá aj Európska únia,“ pripomína Havel.
„Musíme ale rozlišovať medzi neklietkovým chovom a tým voľným v prírode. Aj u nás ale veľa spotrebiteľov požaduje vajcia od takzvanej šťastnej, voľne žijúcej hydiny. U nej je potom väčšie riziko kontaktu s divokou prírodou. Predátori vrátane šakalov tak môžu mať ľahší prístup k svojej potenciálne obete,“ dodáva poľnohospodársky analytik.
Zvýšenie populácia šakalov na Balkáne ovplyvnilo zdecimovanie jeho prirodzeného nepriateľa, vlka na tomto území. Po vypuknutí vojnového konfliktu v Juhoslávii po roku 1990 zaznamenali významnejší výskyt šakala v Maďarsku, odkiaľ sa šíri aj na Slovensko, píše portál časopisu Myslivost.
Na Slovensku bol zaznamenaný prvý úlovok šakala v roku 1989 pri obci Čierna v okrese Trebišov. Ďalší úlovok podľa štatistickej poľovníckej ročenky bol až v roku 1996. Do roku 2009 sa ulovili iba 4 jedinci, v poľovníckej štatistike za poľovnícku sezónu 2020/2021 už 58 úlovkov.
Postupne sa zvyšoval počet vizuálnych i akustických pozorovaní šakala, a to aj z ostatného územia. V roku 2016 sa na celom Slovensku početnosť druhu odhadovala na 155 jedincov. Aktuálne šakal zlatý nie je na Slovensku chráneným druhom, jeho lov je povolený od 1. augusta do konca februára.
O tom, že šakalov na Slovensku pribúda svedčí aj to, že jeho návštevu zaregistrovali vo februári 2018 aj v historickom centre Bratislavy.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
