Väčšina obyvateľov Ruska podporuje "špeciálnu vojenskú operáciu“ ruských síl na Ukrajine. Na úvod svojho prejavu o stave krajiny to pred poslancami oboch komôr parlamentu a ďalšími pozvanými hosťami uviedol šéf Kremľa Vladimir Putin. TASR o tom informuje na základe správ BBC a ruských štátnych médií.
„Keď krajina bráni svoju suverenitu a bezpečnosť, chráni životy krajanov v Donbase a Novorusku (názov pre konfederáciu dvoch samozvaných separatistických republík na východe Ukrajiny), rozhodujúca úloha v tomto spravodlivom boji patrí ruským občanom, jednote, oddanosti svojej rodnej krajine a zodpovednosti za jej osud,“ povedal Putin.
Šéf Kremľa vyzval na minútu ticha na pamiatku tých, ktorí zahynuli pri invázii, označovanej ruskou propagandou za špeciálnu vojenskú operáciu. „Vojnu v Donbase sme nezačali, ale urobíme všetko pre to, aby sme ju ukončili,“ zdôraznil Putin.
Ruská armáda podľa neho získala počas invázie veľké skúsenosti. Vyrástla celá plejáda veliteľov, ktorí kompetentne vykonávajú svoje povinnosti, tvrdil.
Putin ďalej varoval pred "tragickými" dôsledkami prípadného vyslania vojakov NATO na Ukrajinu.
„Začalo sa hovoriť o možnosti vyslania vojenských kontingentov NATO na Ukrajinu. Vieme, aký bol osud tých, ktorí kedysi poslali svojich vojakov na územie našej krajiny. Teraz budú dôsledky pre prípadných interventov oveľa tragickejšie,“ vyhlásil Putin.
Putin’s televised State of the Nation speech was again full of accusations and threats against the West.
— Yasmina (@yasminalombaert) February 29, 2024
“We remember the fate of those who once sent their contingents to the territory of our country. But now the consequences for possible interventionists will be much more… pic.twitter.com/bjFVxF3qgQ
BBC poznamenala, že pravdepodobne na mysli vyjadrenie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý tento týždeň po stretnutí európskych lídrov v Paríži oznámil nové kroky na podporu Ukrajiny a povedal, že v záujme dosiahnutia víťazstva nad Ruskom vo vojne nie je vylúčený žiaden scenár, ani vyslanie západných pozemných síl.
Putin v tejto súvislosti upozornil na potenciál ruskej armády. „Mali by konečne pochopiť, že máme aj zbrane, ktoré dokážu zasiahnuť ciele na ich území.“
Ruský prezident v prejave obvinil Západ, že vytvára riziko jadrového konfliktu: „Všetko, s čím Západ prichádza, aby vystrašil svet, vytvára skutočnú hrozbu konfliktu s použitím jadrových zbraní, čo znamená zánik civilizácie,“ konštatoval.
Kroky Spojených štátov a ich spojencov viedli podľa Putina k demontáži bezpečnostného systému v Európe, preto treba pracovať na novom systéme bezpečnosti pre Euráziu. „Bez suverénneho, silného Ruska nie je možný trvalý svetový poriadok,“ povedal Putin.
Za "nezmysel" označil Putin tvrdenia, že Rusko chce zaútočiť na Západ. Moskva sa naopak sústredí na posilnenie svojej vlastnej bezpečnosti a posilní svoje západné hranice kvôli hrozbe, ktorú predstavuje rozšírenie NATO.
Pripomenul aj desiate výročie anexie ukrajinského polostrova Krym počas "Ruskej jari". Zdôraznil, že Rusko bude pokračovať v budovaní demokratických inštitúcií a nikomu nedovolí zasahovať do svojich vnútorných záležitostí.
Išlo o Putinov 19. prejav o stave krajiny, v ktorom hovoril aj o spoločenských a ekonomických témach. Vo vlaňajšom prejave oznámil pozastavenie účasti Ruska na zmluve o jadrovom odzbrojení New START. V roku 2022, keď ruské jednotky vpadli na Ukrajinu, prejav vynechal.
Rozsiahle sociálne opatrenia avizoval šéf Kremľa Vladimir Putin vo svojom štvrtkovom prejave o stave krajiny, s ktorým vystúpil pred poslancami oboch komôr ruského parlamentu dva týždne pred voľbami hlavy štátu. Informovala o tom agentúra DPA.
Putin oznámil nový program podpory rodín, zahŕňajúci sociálne hypotéky, vyššie daňové úľavy na deti a regionálne sociálne programy, ktoré budú financované z federálneho rozpočtu.
Minimálna mzda by sa mala do roku 2030 zvýšiť z 19.000 rubľov mesačne (okolo 192 eur) na 35.000 rubľov (353 eur).
Putin, ktorý je v Rusku ako prezident či predseda vlády pri moci už viac ako 24 rokov, priznal, že 13,5 milióna obyvateľov stále žije pod hranicou chudoby, a to najmä vo veľkých rodinách. Finančná situácia približne 30 percent veľkých rodín je podľa neho neistá, toto číslo by sa malo do roku 2030 znížiť na 12 percent.
Putin avizoval, že približne bilión rubľov sa má vynaložiť na modernizáciu systému zdravotnej starostlivosti. Ďalšie peniaze pôjdu na vybudovanie 350.000 nových športových zariadení. Tieto dve opatrenia majú zabezpečiť, aby sa priemerná dĺžka života v Rusku do roku 2030 zvýšila zo súčasných 73 na 78 rokov.
Putin oznámil i spustenie programu nazvaného Čas hrdinov od 1. marca, ktorý je určený pre veteránov a účastníkov tzv. špeciálnej operácie, ako sa v Rusku oficiálne nazýva vojenská invázia na Ukrajinu.
Tieto osoby budú môcť prioritne získať vzdelanie na popredných univerzitách. Už od roku 2022 platí v Rusku zákon, ktorý uľahčuje deťom veteránov vojny na Ukrajine prijatie na univerzity.
Prezidentské voľby v Rusku sa konajú od 15. do 17. marca, Putin v nich však nemá vážneho konkurenta.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
