Predpoklad zabíjať sa posilňuje, ak človek podľahne radikalizácii. Mladí ľudia sú v tomto smere najzraniteľnejší, lebo k nej dochádza čoraz častejšie na sociálnych sieťach.
Zisťovali sme čo sa deje v mysli človeka, ktorý sa odhodlá k takémuto činu a ako sa dá radikalizácii mládeže zabrániť.
Masové vraždenie v Česku má na svedomí mladík, ktorý mal povesť výborného študenta. Podľa medializovaných informácií bol z tichej a bezproblémovej rodiny. Nie vždy však ticho znamená, že problémy neexistujú.
„V podstate je veľmi ťažké povedať, čo sa deje v mysli takého človeka. Všetci sme iní. Mladí ľudia si prechádzajú rôznymi náročnými situáciami a keď majú pocit, že ich nemá kto vypočuť, tak môžu mať pocit, že jediné riešenie je keď to vezmú do vlastných rúk,“ hovorí psychologička Katarína Vincová.
Ak sa dovtedy hnevali, že nad svojim životom nemajú kontrolu, potrebujú vytvoriť situáciu, nad ktorou kontrolu mať budú.
„Často sa hovorí o tom, že títo násilní masoví strelcoi sa stávajú akýmisi antihrdinami. Čiže on cez to násilie – odrazu sa o ňom hovorí, odrazu je viditeľný, odrazu niečo znamená,“ dodáva Barbara Lášticová, sociálna psychologička ÚVSK SAV.
Na sociálnych sieťach je množstvo komunít, ktoré sa snažia mladých ľudí zradikalizovať. Ich najčastejším terčom sú práve tí, ktorí sa cítia osamelí, nepochopení alebo majú pocit, že nikam nepatria.
„Potom tá skupina ho stiahne do takej svojej ‚echobubliny‘, kde mu tieto potreby napĺňajú - zaujímajú sa o neho alebo ho zoberú do toho svojho sveta, kde ten mladý človek cíti, že je súčasťou niečoho veľkého,“ pokračuje Katarína Vincová.
Takýmto spôsobom veľmi rýchlo podľahne názorom a ideológii skupiny. Tá mu denne podsúva obsah, ktorý ho postupne radikalizuje.
„Tam sú zdieľané isté sociálne normy, ktoré pripisujú hodnotu takýmto činom a ktoré toho človeka tak ešte viacej motivujú a dodávajú mu energiu, aby k tomu konaniu aj prešiel,“ dopĺňa B. Lášticová.
Odborníci tvrdia, že čím viac človek takýto obsah vníma, tým viac mu príde prirodzený až nakoniec úplne znecitlivie. Riešením môže byť prenastavenie spoločnosti, ktorá mladého človeka s problémami podchytí skôr ako sa zradikalizuje.
„Prvým krokom je aby každá škola mala školského psychológa a môžu si všimnúť rizikové správanie alebo, že sa niečo deje a tam s tým vedia pracovať,“ hovorí Katarína Vincová.
Psychológovia upozorňujú, že ak je dieťa či mladý človek problémový – riešením nie je odstrčiť ho alebo sa od neho dištancovať. Ak mu ponúkneme pomoc, môžeme zachrániť aj viac ako len jeho život.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
