Yarden a Hádar sú príbuzné Yaira, ktorého už dva mesiace drží Hamas v zajatí. Videli video, ako mu vtrhli do domu a so zranením ho uniesli. Odvtedy o ňom nič nevedia. Slovákov prosia, aby nezabudli a aby nedopustili druhý holokaust.
Yair Yaakov je 59-ročný Izraelčan, ktorého siedmeho októbra uniesol Hamas. Dodnes o ňom rodina nemá žiadne informácie. Videli iba video, ktoré zachytilo, ako teroristi vtrhli do jeho domu, vážne ho zranili a aj s jeho priateľkou uniesli do zajatia.
Jeho sestra Yarden Yakov a sesternica Hádar Kadar Yosefovich prišli na Slovensko, aby o hrôzach prehovorili a tlačili na politikov, aby pomohli Izraelčanom získať naspäť svojich blízkych.
Prišiel s nimi aj rodák zo Slovenska Avihou Efrat, ktorý hovorí, že aj Slováci môžu pomôcť. Dôležité je podľa nich počúvať príbehy ľudí, ktorí vo vojne prichádzajú o to najcennejšie - o svojich blízkych.
Kedy naposledy ste videli Yaira?
Yarden: Videla som ho týždeň pred siedmim októbrom. Mal narodeniny. Oslavovali sme jeho narodeniny aj s jeho priateľkou u nás doma. Rozprávali sme sa o jeho váhe. Mal len 60 kíl a jeho priateľka mu hovorila, že musí pribrať, pretože 60 kíl je veľmi málo. Vraj čo ak sa niečo stane a bude v zlom stave a bude potrebovať viac kíl, aby mal viac síl.
Hádar: Potom sme ho videli už len na videu, ktoré poslalo Hamas siedmeho októbra potom, čo ho zajali. Bolo to video priamo z únosu z jeho domu.
Takže o jeho únose ste sa dozvedeli z videa?
Hádar: Áno. Z videa, ktoré vypustil Hamas ako súčasť svojej propagandy. Chceli ukázať, ako operujú, ako vyvaľujú dvere a berú ľudí. Na videu sme videli, ako Yaira a jeho priateľku brutálne uniesli.
Uniesli ho aj s priateľkou aj so synmi?
Yarden: Áno, vzali aj synov, ale tí boli inde v tom čase.
Čo ste cítili, keď ste videli to video?
Yarden: Bola nedeľa večer a bola som v potravinách. Všetky potraviny som tam nechala a s plačom utekala domov. Premýšľala som len nad tým, ako to poviem našej mame. Ako jej poviem, že som videla, ako ho uniesli. Už pred tým som tušila, že niečo nie je v poriadku. Siedmeho októbra ráno sme si telefonovali a potom sme s ním stratili kontakt. Nič sme od neho nepočuli celý deň. Potom, čo som videla video, som išla za mamou a povedala jej, čo na videu je, ale neukázala som jej ho. Po pár dňoch sme to ukázali izraelským médiám. Bolo veľmi ťažké vidieť, ako prosí o život. Bol zranený. Postrelili ho. Môj druhý brat hovorí, že podstatné je, že sme ho videli nažive.
Hádar: Ja som to video videla asi dvadsaťkrát, ale zakaždým plačem a je to stále veľmi ťažké.
Máte s ním nejaký kontakt?
Yarden: Nie. Od siedmeho októbra sme od neho nič nepočuli. Ani zajatci, ktorí boli neskôr prepustení, o ňom nič nevedia a nevideli ho.
Takže, neviete ani kde presne je a ani v akom je stave?
Yarden: Nie, nič.
Hádar: Vieme len to, že počas únosu bol zranený. Jeho priateľka hovorila, že bol ťažko zranený a hneď potom ich oddelili. Nevie, či ho ošetril lekár. Nemáme žiadne informácie.
Čo hovorila jeho priateľka po prepustení? Čo v zajatí videla a zažila?
Yarden: Sú veci, o ktorých nemôžeme verejne hovoriť. Väčšina zajatcov, ktorí boli prepustení, hovoria, že ich v Gaze mučili, nemali jedlo, nemohli sa sprchovať. Spali na studenej zemi. V Gaze je teraz zima. Nemali prístup k lekárom.
Ako si spomínate na deň, keď Hamas spustil brutálne zabíjanie?
Yarden: Bola som doma. V Izraeli sme zvyknutí na bomby každých pár mesiacov. Mysleli sme si, že je to bežný poplach. Keď zaznel alarm, išla som do úkrytu. Potom som sa vrátila domov a bola som s bratom v kontakte. Mysleli sme si, že ide o bežnú situáciu, na ktorú sme boli zvyknutí. Potom sme videli správy, že teroristi vchádzajú do miest na nákladných autách. Nevedeli sme, že to bude také brutálne. Asi po troch hodinách som dostala zvukovú správu od Yairovej priateľky, že teroristi sú v ich dome, že tam strieľajú a kričia po arabsky. Plakala a prosila o pomoc, aby som volala políciu. Potom znova zaznel alarm, utekala som sa skryť a už som s nimi nemala spojenie.
Existuje spôsob, ako môžu ľudia pomôcť uneseným ľuďom?
Avihou: Myslím, že na toto budem vedieť odpovedať ja. Som pôvodom Slovák a som veľmi hrdý Slovák. Na Slovensku sa venujem mnohým charitám. Samozrejme, dá sa pomôcť a pomôcť môžu aj Slováci. Existuje Červený kríž, ktorý bol založený na to, aby zasahoval vo vojnách a zachraňoval nevinných ľudí, ktorí trpia vo vojne. Červený kríž má aj svoju pobočku v Gaze s názvom Červený polmesiac. Očakávame, že Červený polmesiac nám dá informácie o všetkých zajatcoch, že nám pošle ich fotky. Nehovorím o ich prepustení, iba o tom, aby rodiny mali informácie o svojich blízkych. Či sú vôbec nažive, či sú zranení. Nič z toho sa nestalo. Komisárka z Červeného kríža bola v Gaze. Mala dvadsaťminútovú reč a o zajatcoch hovorila možno len dvadsať sekúnd. Hovorila o humanitárnych koridoroch a pomoci, ale nie o zajatcov. Žiadam Slovákov, aby nám pomohli. Aby vyvíjali tlak na Červený kríž, aby nám priniesli informácie. Nie sú to vodiči, ktorí majú priviezť zajatcov domov, toto robili doteraz, ale to nie je ich úloha.
Druhá vec je, že sme veľmi radi, že Slovensko nehlasovalo za rezolúciu OSN žiadajúcu prímerie v Gaze. Sme veľmi hrdí, že je Slovensko súčasťou ôsmich krajín, ktoré za rezolúciu nehlasovali.
Po tretie, Slováci môžu hovoriť s ďalšími lídrami z Európy, s politikmi, s premiérmi či s prezidentami a spoločne tlačiť na Červený kríž, aby si robil svoju robotu a aby nám dali informácie.
Štvrtá vec, ktorú treba pochopiť je, že toto je náboženská vojna. Nie je to vojna medzi Palestínčanmi a Izraelčanmi, ale medzi fundamentalistami a džihádistickými režimami. Musíme zničiť Hamas, vrátiť Palestínčanov do Gazy a veriť, že môžu byť novým Singapurom. Keď tam Slovensko a ďalšie krajiny budú investovať do vzdelania, do zdravotníctva, môžu v Gaze vybudovať nový Singapur.
Máte v Izraeli rodinu? Sú tam v bezpečí?
Yarden: Áno, máme tam rodinu, ale nemajú strechu nad hlavou. Ich domy vyhoreli. Neviem, čo mám povedať. Keď nemáte kam ísť, aký je zmysel života? Domov má byť bezpečné miesto. Ľudia boli unesení z ich domovov, z ich postelí. Malé deti uniesli z ich postieľok. Sú tam ženy, starší ľudia, ktorí tam nemôžu ostať a ktorí by nemali byť súčasťou tejto vojny. Mali by byť doma s rodinami. Yair má tri deti. Potrebujú ho a on potrebuje ich.
Prečo ste prišli na Slovensko?
Hádar: Prišli sme, pretože chceme, aby svet pochopil, aká je situácia. Chceme, aby ste boli naším hlasom, pretože máme pocit, že nikto nás nepočúva. Chceme, aby slovenská vláda a slovenský ľud pochopil, že toto nie je len o izraelsko-palestínskom konflikte, toto je o ľudskosti, o ľudských právach. Nemôžete zobrať deti, ženy, rodiny a uniesť ich, znásilniť, mučiť a zabiť v mene boha a v mene náboženstva. Prekročila sa čiara a keď to teraz nezastavíme, môže sa to stať znova hocikde inde. Môže sa to stať v Amerike či v Afrike. Civilisti by nemali byť súčasťou vojen. Ani tu, ani na Ukrajine ani v Sýrii, nikde. Chceme, aby to svet vedel a zabezpečil, že sa to nestane znova niekde inde. Sú to zločiny proti ľudskosti a ak sa svet nepostaví na stranu ľudskosti, môže sa z toho stať druhý holokaust.
Chceme, aby svet vedel, že ľudia v Gaze sú ľudia mieru, nezaujímajú sa o kus zeme, chcú sa len starať o svoje rodiny. Naše srdcia sú s Palestínčanmi. Vieme, že sú vychovávaní v tom, aby nás nenávideli, rozumieme ich situácii, ale nikdy sme na nich neútočili. My sa iba bránime. Svet musí pochopiť, že Izrael sa musí brániť a na nikoho neútočíme. Všetci nás vyzývajú, aby sme zastavili vojnu a nastolili mier. Ale my nemôžeme hovoriť o mieri, kým nebudeme mať Yaira doma. Až kým budú všetci zajatci doma, môžeme hovoriť o mieri a dať Izraelčanom a Palestínčanom nádej na mier. Svet nemôže ísť ďalej. Preto sme tu, aby si to všetci pamätali a aby sa všetci vrátili domov.
Máte pocit, že nie ste dostatočne vypočutí?
Hádar: Nie. Rozprávame veľa, ale necítime, že by nás ľudia počúvali. Vidíme veľa kritiky Izraela. Kritici vidia len to, ako je Palestínčanom ubližované. Ale to sa deje len preto, lebo Izrael chce späť svojich ľudí a bráni sa. Keď to nezastavíme teraz, potom to môže byť ešte horšie.
Aké sú vaše najbližšie plány?
Yarden: Potom, čo sa všetkých vyše sto zajatcov vráti domov, chceme znova budovať svoje životy. Mať normálne životy. Vychovávať deti podľa našich hodnôt. Chcem iba naspäť náš normálny život. Ráno sa zobudiť s mojou rodinou, ísť do práce, čo posledné dva mesiace nemôžem, počas sviatkov sedieť spoločne za stolom a aby deti mali normálne detstvo. Tak, ako by to malo byť.
Veríte, že Izraelsko-palestínsky konflikt sa raz skončí?
Avihou: Dúfame v to. Treba však povedať, že izraelská armáda siedmeho októbra zlyhala. Dlho jej trvalo, kým zareagovala. Bojujeme na základe medzinárodného práva. Hamas je ešte horší ako ISIS. Keď USA bojovalo proti ISIS, trvalo to deväť mesiacov a bojovali v Mosule, v hlavnom mesto ISIS. Zomrelo tam 40-tisíc civilistov. My bojujeme v súlade s medzinárodným právom, ale aj tak nás kritizujú. Izrael má jedinú armádu na svete, ktorá bojuje na základe medzinárodného práva. Prečo nás kritizujú?
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
