Otázka, nad ktorou počas života uvažuje takmer každý. Čo sa bude diať s mojím telom po smrti? Dnes už existuje viacero možností. Klasický pohreb, keď sa telo vcelku pochová do zeme, si volí čoraz menej ľudí. Okrem osobných dôvodov je jedným z dôvodov aj nedostatok miesta na cintorínoch.
Ľudia si tak stále častejšie vyberajú kremáciu. Popri tej klasickej však v mnohých krajinách získava obľubu ekologickejšia vodná kremácia, pri ktorej sa využíva metóda známa aj ako „akvamácia“, píše portál Lad Bible.
Vodná kremácia bola vyvinutá ako ekologickejšia metóda zbavovania sa ľudských pozostatkov – narozdiel od štandardnej metódy spaľovania, ktorá využíva veľa energie a toxínov, a tak ničí našu drahocennú planétu.
Podľa britskej spoločnosti Resomation spotrebuje akvamácia päťkrát menej energie ako oheň a znižuje emisie skleníkových plynov z pohrebov o približne 35 %.
Rather than using flames, water cremation uses water, and a small amount of an alkali like potassium hydroxide, heated to around 150℃. A combination of the heat, pressure and chemical break down body tissue, which dissolves harmlessly into the water. The skeletal remains are… pic.twitter.com/TLjiX2uvNH
— Morbid Knowledge (@Morbidful) November 28, 2023
Akvamácia využíva proces alkalickej hydrolýzy, kedy voda zmiešaná s alkalickým roztokom rozkladá telo, až kým nezostane len kostra.
Telo sa vloží do oceľovej nádoby, ktorá sa potom naplní vodou a alkalickým roztokom. Nádoba sa zahreje na 175 °C a telo sa rozloží na základné chemické zložky – aminokyseliny, peptidy, cukry a soli. Po troch alebo štyroch hodinách zostanú len kosti, ktoré sa potom sušia v peci a rozomieľajú na biely prášok, vložia do urny a odovzdajú príbuzným.
Rovnako ako ľudské kompostovanie, technika kompostovania tiel vrstvami organického materiálu, ako sú listy alebo drevené štiepky, aj akvamácia je stále povolená len v niektorých krajinách (Austrália, väčšina štátov USA, Kanada, Mexiko, Belgicko, Írsko, Holandsko, Južná Afrika, Veľká Británia).
Akvamáciu si dal patentovať Amos Herbert Hobson už v roku 1888. Tento proces bol vyvinutý na spracovávanie tiel mŕtvych zvierat na hnojivá pre rastliny.
Na začiatku 90. rokov minulého storočia metódu zdokonalili pre potreby likvidácie tiel zvierat využívaných v experimentoch. Užitočná bola aj pri likvidácii uhynutého dobytka počas epidémie choroby šialených kráv.
Od roku 2000, ešte predtým, ako si táto prax našla cestu do pohrebného priemyslu, ju využívajú aj lekárske fakulty v USA.
V priloženom videu si môžete pozrieť archívnu reportáž o komplikáciách sprevádzajúcich kremáciu obéznych ľudí.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
