Oči celého sveta sa dnes upierajú na Island, kde pre hroziacu sopečnú erupciu evakuovali celé mesto. Spomienky na výbuch sopky Eyjafjallajökull, ktorý paralyzoval leteckú dopravu, sú stále živé. Lenže toto všetko je v porovnaní s inou hrozbou, ktorá sa vznáša nad ľudstvom, iba neškodná epizóda.
Takmer desať kilometrov pod povrchom zeme, pod najslávnejším národným parkom na svete, sa nachádza supervulkán, ktorý by v prípade výbuchu úplne rozložil Spojené štáty aj Kanadu a potenciálne by ohrozil celý svet.
Poprední svetoví vedci dospeli k názoru, že pokiaľ by supervulkán Yellowstone naozaj vybuchol, bola by jeho erupcia asi tisíckrát silnejšia ako výbuch atómovej bomby zhodenej na Hirošimu.
Nový výskum odhalil, že Yellowstonský supervulkán obsahuje takmer dvojnásobné množstvo magmy, ako sa pôvodne predpokladalo. Magmy je toľko, že by mohla štrnásťkrát kompletne zaplniť Grand Canyon.
Podľa vedcov k výbuchu tejto sopky došlo v dejinách už trikrát, čas medzi jednotlivými erupciami sa pritom skracoval: erupcie nastali pred dvomi miliónmi, 1,3 miliónom a 640-tisíc rokmi.
„To vychádza priemerne na 725 tisíc rokov medzi jednotlivými výbuchmi,“ tvrdí Americký úrad geologického prieskumu (USGS). „Podľa toho by nám zostávalo ešte asi 100 tisíc rokov. Vychádzame ale z iba dvoch známych oneskorení medzi explóziami, takže ide o nevypovedajúci údaj,“ dodal USGS.
Ak by skutočne došlo k výbuchu, do vzduchu by boli vyvrhnuté 2 milióny ton kyseliny sírovej a vražedná zóna by okamžite zničila tri štáty - Wyoming, Montanu a Idaho, ktoré by boli kompletne pokryté približne štyrmi metrami lávy a popola.
Horúci popol by sa mohol do 24 hodín od samotnej erupcie dostať až 1 600 kilometrov od parku. Celá oblasť Severnej Ameriky by bola okamžite pokrytá toxickými mračnami.
„Bezprostredné okolie supererupcie by bolo úplne zničené. A globálny efekt? To by bol ešte iný príbeh,“ povedal pre denník Daily Express vulkanológ Christopher Kilburn z University College London.
„Oblaky jemného sopečného popola by stúpali do stratosféry, blokovala by slnečné svetlo možno až niekoľko rokov. Ešte dôležitejšie by bolo uvoľňovanie sopečných plynov. Spôsobilo by úplné narušenie celosvetového zásobovania potravinami.“
Possible Yellowstone Volcano Eruption Zones https://t.co/kUw1HunMew pic.twitter.com/jOEzURkfwH
— The Big Data Stats (@TheBigDataStats) September 22, 2020
Jedným z možných scenárov by bolo, že by po celom svete nastala tzv. nukleárna zima. Došlo by k dramatickému zníženiu teplôt, veľkej neúrode, vlne hladomorov. Zomreli by milióny ľudí. Kto by prežil, musel by sa vysporiadať s nesmiernymi problémami. S vojnami, chorobami, kyslými dažďami.
„Svetovú ekonomiku by to úplne ochromilo,“ tvrdil Kilburn.
Priemerná teplota na planéte Zem by poklesla o 10 až 15 stupňov a to počas celej dekády ako dôsledok popola v atmosfére. Vytvorila by sa malá doba ľadová, čo by viedlo k nedostatku jedla a následne k hladomoru.
Najväčším problémom pri opätovnej regenerácii sveta by bolo potenciálne vyhynutie veľkého množstva živočíšnych druhov, ktoré by mohlo ohroziť svetové ekosystémy. To by nastalo v prípade, ak by sa popol dostal príliš vysoko.
Erupcia vulkánov je meraná na tzv. VEI škále, ktorá berie do úvahy výšku erupcie, množstvo častíc vyvrhnutých do vzduchu a dobu trvania erupcie. Hodnoty škály sú od nula do ôsmej úrovne.
Jednotlivé stupne násobíme desiatimi. Napríklad výbuch sopky Krakatoa v roku 2018 bol na úrovni 3 tejto škály a najničivejšia a najznámejšia erupcia v dejinách ľudstva, ktorá pochovala Pompeje, bola na úrovni 5. Výbuch Yellowstonského supervulkánu, ak by ho bolo možné zmerať, by dosahoval najvyššiu úroveň 8.
Animácia ukazuje, ako by mohol vyzerať výbuch.
Yellowstone je jedným z najsledovanejších vulkanicky aktívnych miest na svete. Všetky dostupné technológie využívajú k tomu, aby dokázali predpovedať aj tú najmenšiu odchýlku v rôznych javoch. Niektorí tvrdia, že výbuch v Yellowstonskom národnom parku je len otázkou času. Aj keď nie je jasné, či k nemu dôjde za 10 alebo 10 000 rokov.
USGC výraznejšiu erupciu v dohľadnej dobe neočakáva. Počíta skôr s hydrotermálnymi explóziami a so stredne silnými až silnými zemetraseniami. Profesor Kilburn však varuje, že nejde iba o Yellowstone. Veľa supervulkánov po celej planéte podľa neho nie je sledovaných zďaleka tak starostlivo, ako by bolo potrebné.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
