Od smädu olizovali steny jaskyne. Tých, ktorým bola zima, zahrieval tréner vlastným telom.
Prvý chlapec prehovoril o tom, ako spolu s kamarátmi a trénerom prežili takmer dva týždne v jednej z thajských jaskýň.
Duangpetch Promthep známy ako Dom (13) prezradil, že holými rukami museli hrabať bahno, aby unikli stúpajúcej vode a našli bezpečné miesto. Keď sa im to podarilo, zistili, že všetci sa na neho nezmestia a niekto musí stáť. V sedení sa tak striedali, píše český denník Blesk, ktorý sa odvoláva na britský Daily Mail.
O utrpení v jaskyni hovoril Dom so svojimi rodičmi. Jeho otec Banpote Kornkham následne všetko prerozprával.
Skupina chlapcov s trénerom podľa neho pôvodne plánovala v jaskyni zostať len hodinu, lenže keď sa začali vracať, zistili, že to nebude možné.
"Keď sa vracali, uvideli, že ich uväznila voda. Tunel navyše blokovala akási piesočná duna. Museli tak rukami celý nával z piesku a bahna odhrabať, aby mohli prejsť ďalej do jaskyne na vyššie miesto. Presne tu nechali topánky a batohy, "rozprával otec Doma.
Podľa neho si všetci uvedomovali, že je to nebezpečné, ale verili trénerovi, ktorý tvrdil, že sa musí prehrabať, aby prežili. "Dom hovoril, že sa potom museli brodiť vodou, aby našli vyššie miesto," opisoval ďalej Bankpote.
Skupina futbalistov v jaskyni nebola prvýkrát a vedela, že keď pôjde hlbšie, nájde vyvýšené miesto, kde môže pred vodou utiecť. A tak išli. Nakoniec sa usadili na skalnom výbežku známom ako "ženské prsia", kde ich nakoniec našli britskí potápači.
"Dom nám rozprával, ako našli vyvýšené miesto. Vyzeralo ako malý kopec z hliny. Tréner im prikázal, nech vylezú nahor. Potom tam zostali. Problém bol, že ako voda stúpala, priestor sa zmenšoval. Občas sa zmenšil natoľko, že všetci chlapci si nemohli sadnúť. Striedali sa tak v tom, kto stál a kto sedel," dodal otec.
Dom rodičom tiež rozprával, ako celej situácii šéfoval tréner Ekkapol Čantanwong. "Tréner to zvládol skvele. Všetky deti držal v kľude. Deťom, ktoré boli hladné a smädné kázal, aby olizovali vodu zo stien jaskyne," pokračoval.
Niektorí chlapci boli veľmi vydesení, ale snažili sa vzájomne podporovať. Najhoršie to niesol najmladší člen skupiny, Chanin Wiboonrungrueng (11), ktorý neustále plakal a trpel zimou. Ale tréner ho objímal, aby neprechladol. Chlapcov tiež naučil meditovať, čím si uchovali silu.
"Mali so sebou zhruba šesť bateriek, ale Ekkapol prikázal, že sa budú používať jednotlivo, aby im vydržali batérie," dodal otec.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
