V Afrike sa schyľuje k rozsiahlemu medzinárodnému konfliktu. Jeho spúšťačom je vojenský prevrat v Nigeri, kde armáda zosadila prozápadného prezidenta Mohameda Bazouma.
Hospodárske spoločenstvo západoafrických krajín (ECOWAS) na čele s Ghanou, Pobrežím Slonoviny a Nigériou v reakcii na puč už na Niger uvalilo ekonomické aj obchodné sankcie, pričom v nedeľu dal chunte týždeň na to, aby vrátila moc demokraticky zvolenému prezidentovi, inak riskuje vojenskú intervenciu.
Bazouma o pomoc požiadal aj Spojené štáty aj celé medzinárodné spoločenstvo. Novozriadená nigerská chunta vo štvrtok vyhlásila, že bude okamžite reagovať na akúkoľvek "agresiu alebo pokus o agresiu" zo strany západoafrických krajín.
Nigerská chunta zároveň obvinila Francúzsko z "nedbalého prístupu a reakcie na situáciu", pričom uviedla, že sa "rozhodla zrušiť dohody o spolupráci v oblasti bezpečnosti a obrany s týmto štátom".
Niger zohráva kľúčovú úlohu v západných stratégiách boja proti džihádistickému povstaniu, ktoré sužuje región Sahel od roku 2012. Francúzsko a USA v krajine umiestnili približne 1500 a 1000 vojakov.
Na strane nigerskej chunty však stoja ďalšie západoafrické krajiny - Burkina Faso a Mali. V oboch štátoch v predchádzajúcich dvoch rokoch tiež prebehli vojenské prevraty, po ktorých bolo ich členstvo v ECOWAS suspendované.
„Pravdepodobnosť vojenskej intervencie je veľmi, veľmi vysoká,“ cituje Deutsche Welle nigérijského analytika Ovigweho Eguegua. Podľa neho by sa ECOWAS mohol spoľahnúť na minimálne diplomatickú podporu Spojených štátov a Francúzska. Americký minister zahraničia Anthony Blinken už Bazoumovi vyjadril podporu bezprostredne po puči.
Západné štáty navyše dlhodobo s obavami sledujú prenikanie ruského vplyvu do regiónu. Žoldnieri z Wagnerovej skupiny už otvorene pôsobia v Mali a v Stredoafrickej republike, kde sa zapájajú do konfliktov a zároveň ovládajú lukratívne náleziská nerastných surovín.
Nakoľko sa vagnerovci alebo Rusi všeobecne zapojili do udalostí v Nigeri nie je zatiaľ jasné, avšak je zrejmé, že Západ má eminentný záujem na stabilizácii situácie v krajine.
K podobnej situácii došlo aj v roku 2017, keď členské krajiny ECOWAS vyslali jednotky do Gambie, kde po prehratých voľbách odmietol odovzdať moc tamojší prezident Yahya Jammeh. ECOWAS dosiahol rýchly úspech, Jammeh odstúpil a odišiel do exilu.
V prípade Nigeru je však úspech intervencie otázny. Ide totiž o oveľa väčšiu krajinu, čo sa týka rozlohy aj počtu obyvateľov. Zatiaľ čo v maličkej Gambii žije okolo 2,6 milióna ľudí a rozlohu má štyrikrát menšiu ako Slovensko, populácia Nigeru sa blíži 25 miliónom a krajina je dvakrát rozsiahlejšia ako Ukrajina.
Niger by okrem toho zrejme invázii nečelil sám. Mali a Burkina Faso vyhlásili, že útok na Niger budú považovať za vyhlásenie vojny. Nové režimy v týchto krajinách majú čoraz bližšie vzťahy s Ruskom. Vodca burkinskej chunty, mladý dôstojník Ibrahim Traoré, sa v Petrohrade zišiel s Vladimirom Putinom len pred pár dňami.
Zatiaľ nie je jasné, ktoré štáty zo zoskupenia ECOWAS by sa do konfliktu priamo zapojili. Špekuluje sa najmä o účasti Pobrežia Slonoviny, Senegalu, Beninu a Nigérie, ktorá je s viac ako 200 miliónmi obyvateľov suverénne najväčším africkým štátom. Medzinárodný vojnový konflikt by ešte prehĺbil devastáciu v regióne, ktorý už teraz patrí k najchudobnejším na svete.
V priloženom videu si môžete pozrieť príspevok o evakuácii občanov západných krajín z Nigeru.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
