Lídri sa stretávajú vo Vilniuse, aby prerokovali ďalšiu vojenskú pomoc Ukrajine, ktorá sa bráni ruskej agresii. Ukrajinský prezident je zatiaľ sklamaný a očakáva konkrétny časový rámec, kedy môžu vstúpiť do NATO. Podľa analytičky sa už Ukrajine ústupky urobili a politické stanoviská sú jednotné a jasné.
Vo Vilniuse sa začal samit NATO. Mnohí ho označujú za historický. Zúčastňuje sa na ňom aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Hlavnými témami sú vojna na Ukrajine, obrana východného krídla Aliancie a navýšenie rozpočtov členských krajín na obranu.
Analytička portálu Euractiv Lucia Yar priamo z Vilniusu pre TVNOVINY.sk hovorí, že najdôležitejší bod programu je jasné politické stanovisko, že Ukrajina patrí do Aliancie. Tiež sa očakávajú konkrétne rozhodnutia, ako bude ďalej vyzerať vojenská podpora Ukrajiny.
„Hovorí sa o väčšom množstve techniky a munície, na čom sa pracuje už vyše roka,“ hovorí Yar. Nemecko napríklad sľúbilo zbrane v hodnote 700 miliónov eur.
Pomoc pošle aj Francúzsko. Prezident Emmanuel Macron podľa CNN vyhlásil, že NATO musí vyslať jasný signál, že Rusko nesmie vyhrať vojnu na Ukrajine.
Čo sa týka členstva Ukrajiny v NATO, je vylúčené, že sa ním náš sused stane hneď po samite. Lídri vylučujú, aby sa členom Aliancie stala krajina, ktorá je vo vojne. V takom prípade by sa do vojny dostalo celé NATO, a teda na ukrajinské územie by museli ísť bojovať jednotky Aliancie.
Tieto podmienky chápe a rešpektuje aj ukrajinský prezident Zelenskyj, no očakáva konkrétne podmienky, za ktorých sa môže stať členom a časový rámec, kedy sa tak stane.
Yar priblížila, že konkrétnym rozhodnutím je aj to, že zrušili akčný plán, ktorý musia mať vypracované krajiny, keď chcú vstúpiť do NATO. Ukrajina už plán vraj nepotrebuje, pretože jasne ukázala, že má dostatok zbraní a bojaschopných vojakov.
„Nálady sú rôzne, ale je tu jednotnosť v tom, že Ukrajina má patriť do NATO. Nevie sa len kedy a ako. Vidíme, že americký prezident Biden aj nemecká strana sú rezervovanejší,“ dodáva analytička.
Zelenskyj však neskrýva sklamanie. Dokonca vyhlásil, že tieto nejasné postoje sú absurdné a dávajú Rusku motiváciu pokračovať v agresii. Podľa Yar je však silný signál aj to, že lídri považujú Ukrajinu za súčasť Západu a už len to je presný opak toho, čo chcel Vladimir Putin.
Podľa Zelenského to však nestačí. Chce jasnú záruku, že keď sa vojna skončí, Ukrajina sa stane členom NATO.
Pre Slovensko je najdôležitejšia otázka východných hraníc Aliancie a ich obrana. Prezidentka Zuzana Čaputová avizovala, že prichádza na samit s požiadavkou, aby sa Aliancia lepšie koordinovala pri vzájomných dohodách o presune techniky a vojakov. Teraz obrana funguje na bilaterálnych dohodách medzi jednotlivými krajinami.
Na našom území sú napríklad českí vojaci, ktorí by v prípade napadnutia nasadzovali životy za našu krajinu.
„Ambícia NATO je posilniť východné krídlo, nielen Slovensko, ale aj ďalšie krajiny. Zatiaľ máme mandát na 3-tisíc vojakov na našom území a to by sa mohlo zväčšovať. Musel by to, samozrejme, najprv schváliť náš parlament. Taktiež je tu cieľ mať viac vojenskej techniky. Cieľom je, aby sme vedeli odraziť útok, ak by prišiel,“ vysvetľuje analytička Yar.
Španielsky premiér Pedro Sánchez už avizoval, že na Slovensko chce vyslať španielskych vojakov. Konkrétne číslo nešpecifikoval.
Novinkou na tomto samite je aj to, že Fínsko sa na ňom prvýkrát zúčastňuje ako oficiálny člen. Severská krajina sa pridala do Aliancie 4. apríla tohto roka.
Členom sa onedlho stane aj Švédsko. Ich vstup odobril tesne pred samitom turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan a čakalo sa aj na stanovisko Maďarska. Obe krajiny však začlenenie Švédska ratifikujú a Štokholmu tak nebude už nič brániť vo vstupe.
Oficiálne pristúpenie bude potom otázkou niekoľkých týždňov.
Podľa BBC Kremeľ reagoval, že NATO robí veľkú chybu, keď rozširuje svoje hranice smerom k Rusku.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
