Posádka ponorky, ktorá sa stratila na ceste k Titanicu, už vo štvrtok nemala šancu. A nemala ju vlastne ani nikdy predtým. V rozhovore pre CNN Prima News to ešte pred nájdením trosiek plavidla uviedol Pavel Gross, prvý československý akvanaut a konštruktér ponoriek.
Gross sa v roku 1965 stal iba druhým človekom, ktorý strávil pod morskou hladinou sám nepretržite tri dni. V hĺbke tiež zažil drsné chvíle a niekoľkokrát sa už zmieroval s tým, že inak ako smrťou to pre neho nemôže dopadnúť. Na rozdiel od posádky Titanu však mal zatiaľ vždy šťastie.
Gross mal spočiatku dve teórie o tom, čo sa mohlo stratenej ponorke stať. Keď však zistil, v akom mizernom technickom stave plavidlo bolo, možnosť, že sa zakliesnilo do vraku Titanicu v dôsledku pôsobenia silných podmorských prúdov zmietol zo stola.
„Zo začiatku som si myslel, že sa im možno podarilo dostať až k Titanicu, kde ich pri pozorovaní vraku nahnal prúd do neprehľadnej štruktúry ohnutých nosníkov a plechov, a keďže ponorka má slabé motory, posádka s tým nemohla nič robiť,“ hovorí Gross s tým, že túto možnosť neskôr zavrhol.
„Potom som zistil, v akom šrote sa k Titanicu vydali. Ten stroj bol v technickom stave, ktorý nezodpovedá špecifikáciám pre stavbu ponoriek. Bol to obyčajný zlepenec. Absolútne nebezpečný prístroj,“ konštatuje Gross, podľa ktorého má už samotná konštrukcia nedostatky, ktoré z nej robia konzervu, z ktorej niet úniku.
„Vezmite si napríklad normálnu hĺbkovú ponorku. Takú, s ktorou pán Ballard objavil Titanic. Býva klasicky a krásne konštruovaná, má vysokú vstupnú šachtu. Keď vás pod vodou stretne problém, môžete sa s ňou núdzovo vynoriť. Otvoríte poklop, dýchate čistý vzduch,“ hovorí Gross, ktorý sám zostrojil niekoľko malých ponoriek.
„Do čoho ale vliezli títo nezodpovední blázni? Do ponorky, do ktorej ich museli zvonku zaskrutkovať. Vždy potrebujú niekoho, kto ich najprv vytiahne s celou ponorkou na palubu, potom ich rozskrutkuje, aby vôbec mohli von. Do takého stroja by som nikdy nevošiel!“ hovorí rázne.
Takáto konštrukcia je podľa neho zúfalo zastaraná a používali ju priekopníci akvanautiky pred 100 rokmi.
„Príde mi nepochopiteľné, že sa k tomu nejaký mysliaci človek prepožičia aj v roku 2023. Tým skôr miliardári, ktorí si môžu zaplatiť čokoľvek,“ čuduje sa legendárny potápač.
O problémoch tejto ponorky toho počul viac. „Že sa v končinách okolo Titanicu už párkrát potopila. A že jeden z pasažierov spätne priznal, že im úplne vynechali akumulátory. Že sa teda dočasne ocitli bez elektriky. Ďalší pasažier pre zmenu opisoval, že im prestávalo fungovať spojenie s povrchom. Nepríde vám to na jeden stroj trochu veľa problémov?“ pýta sa Gross.
Domnieva sa, že posádka ponorky zrejme doplatila na technickú poruchu, v dôsledku ktorej došlo k implózii. Aj keby však ponorka zostala po kope, záchrana posádky z takej obrovskej hĺbky by podľa neho bola v rovine science fiction.
„Z takej hĺbky ešte nikdy nikoho v dejinách ľudstva nezachránili. Je to obrovský logistický problém. Mohli by sa potopiť priamo vedľa nej, napriek tomu by nešlo garantovať, že ten stroj naozaj vyzdvihnú. Kdeže, pane, tam by bolo v hre toľko faktorov! Pravdepodobnosť, že tých ľudí ešte niekedy niekto uvidí inak ako mŕtvych, bola už nejaký čas nulová. Nielen vo štvrtok platilo, že posádka už nemá šancu. Nemala ju ani dlho predtým,“ myslí si český dobrodruh.
Gross poukázal aj na fakt, že už samotný pobyt v ponorke bol pre účastníkov mimoriadne náročný.
Boli tam natlačení ako sardinky. V podstate nemali ani sedadlá, vyslovene v tej titánovej guli ležali s nohami rôzne cez seba. Nemohli si ani kľaknúť, toľko málo miesta tam bolo. To všetko v teplote okolo dvoch až troch stupňov… Respektíve – vo vnútri z ľudského tepla a možno aj prístrojov mohlo byť o tri stupne viac,“ priblížil akvanaut.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
